Na maličkostiach záleží alebo vďaka za Bohu známych darcov
Spomínam si, ako som v minulosti pri čítaní životopisu svätých obdivovala zázraky, ktoré robil Boh v ich živote alebo ešte lepšie aké robil prostredníctvom nich. Nie žeby som dnes už neobdivovala tieto veľké Božie činy, ale pozerám na život svätcov už iným pohľadom, snáď zrelším a reálnejším.
Chcela by som sa podeliť o zážitok/zázrak, ktorý som zažila ja, resp. naša komunita. Keď sme asi pred dvomi rokmi začali s rekonštrukciou podkrovia domu (domu, v ktorom býva naša komunita), ani sme netušili, že sme rovnako „šialené“ ako Don Bosco, ktorý staval chrámy a oratória s „pár grošmi“ vo vrecku. Na účte sme mali „pár €uroviek“, ale nevyhnutnosť a Božie požehnanie prejavené cez predstavených bolo pre nás znamením, že sa môžeme pustiť do práce. Možno ste to zažili aj vy, že keď sa vám zdá, že už finišujete, objaví sa na obzore nejaká ďalšia nutnosť, či potreba, ktorú treba riešiť.
Rekonštrukcia schodov
Ešte sme nestihli splatiť dlh, ktorý nám narástol a už bolo treba začať s novou rekonštrukciou. Kostolík, ktorý je súčasťou našej komunity a slúži pre ľudí z blízkej štvrte mal schody v takom dezolátnom stave, že sme sa už obávali o bezpečnosť ľudí. Tak sme sa rozhodli, povzbudené skúsenosťou z Božej starostlivosti, že sa pustíme do opravy schodov. Opäť, ako ináč, bez peňazí. Mali sme niečo našetrené, ale finálne zúčtovanie rekonštrukcie si vyžadovalo omnoho väčšiu sumu.
Asi po pol roku sme mohli skolaudovať krásne, nové schody kostola bl. Laury. Celý tento čas prác bol náročný na bežné, každodenné fungovanie, ale vnímali sme, že Boh sa o nás staral. Posielal nám ochotných ľudí, ktorí pomohli, odborníkov a v neposlednom rade štedrých darcov. Nechcem tu opisovať podrobné práce a zážitky, resp. zázraky, ktorých sme boli svedkami počas týchto stavebných prác. To by bolo na samostatné príbehy. Ale chcem spomenúť jeden z nich, ktorý sa nám prihodil pár týždňov dozadu.
Na maličkostiach záleží
Na kostolnom účte nám stále svietila dosť veľká suma na vyplatenie. Zasadli sme v komunite a hľadali nejaké riešenie, ako zohnať peniaze a vyplatiť požičanú sumu. Dohodli sme sa, že najbližšiu nedeľu pri sv. omši budeme informovať ľudí o stave prác a výdavkov a vyhlásime v kostole zbierku. Okrem štedrých príspevkov ľudí na nasledujúcu nedeľu, sme si našli v týždni na účte aj dar s poznámkou: „na maličkostiach záleží.“ Bohu známy darca vyplatil celý náš dlh. Bol to pre nás šok i radosť zároveň. Na „vlastnej koži“ sme opäť zažili nežnú Božiu starostlivosť aj v takýchto profánnych veciach. Počas tých posledných rokov som práve pri rekonštrukcii domu a kostola zažila ako sa Boh o nás stará. Ešte viac som si uvedomila, že On robí zázraky aj dnes, v našich životoch (a to nie iba vyplatením dlhov). Dokonca i prostredníctvom nás, hoci sme len „svätí na ceste“.
Andrea Badíková