Stretnutia alebo ako sestre Zuzke ľudia vyčaria úsmev na tvári

Každý deň stretávam rôznych ľudí, ľudí v kostole, žiakov a kolegov v škole, mladých i rodičov, ktorí k nám chodia, náhodných okoloidúcich v obchode či na ulici,..
Každé jedno stretnutie je pre mňa veľkým darom pre krásu a originalitu, ktorú Boh do toho druhého vložil. Zopár stretnutí za posledné obdobie mi vyčarilo úsmev na tvári. A tak som si povedala, že sa s nimi podelím.

 

Pán autobusár

Začiatkom októbra sme mali akciu pre mladých, na ktorú sa mali dopraviť sami. Pre mnohých veľký zážitok, keďže niečo také zažili prvýkrát. Čakáme ich na zastávke v Plaveckom Mikuláši a keď sa otvorili dvere autobusu, kričí na mňa mladý autobusár: „Priviezol som Vám deti!“ Poďakovala som mu a potom rýchlo počúvala „svoje deti“ a ich zážitky z cesty. Jednoduché slová autobusára a jeho milé gesto mi vyčarili úsmev na tvári.

 

Obsluhujúca v predajni

Potrebovala som niečo vybaviť v jednej predajni. Našťastie som nemusela dlho čakať a  na rad som sa dostala celkom rýchlo. Vybavujem potrebné veci a zrazu sa ma slečna pri okienku spýtala: „Niektoré rehoľné sestry sú modré, niektoré sivé, iné čierne.. A tá Lamiya, je taká ako Vy? Poznáte ju?“ Opäť úsmev na tvári a vďačnosť za ochotu pomôcť pri vybavovaní, ale najmä za rozhovor o kultúre, odvahe, zasvätenom živote,…

 

Žiaci

Tento týždeň sme mali v škole besedu na tému „Stretne sa kresťan, moslim a žid..“ Namiesto písania písomky so žiakmi sa mi ušlo robiť dozor a vypočuť si celú besedu. Po jej skončení pri rozhovore so žiačkami zrazu zaznela otázka: „Pani profesorka, môžem sa dostať aj ja do moslimského pekla?“ Pod rúškom som sa usmiala a chvíľu som rozmýšľala ako správne reagovať. Mladí ľudia kladú rôzne otázky a som rada, že niekedy môžem spolu s nimi hľadať odpovede.

 

sestra Zuzka