O aké deti vlastne ide

Liturgické čítania na 28. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Ježiš sa stretáva s človekom, ktorý možno iba nedávno prestal byť dieťaťom. K tomu, že dieťa vo svojom vnútri tak rýchlo celkom odstavil, mu mohol dopomôcť veľký majetok. A aj keď všetko robí podľa Božích predpisov, nesie vo svojom srdci nepokoj a začína si ho uvedomovať. Keď ho vyjaví Ježišovi, ten naň nadviaže. On vie, že na takýto nepokoj je len jedna odpoveď: zavesiť svoj život na Boha. Vrátiť sa k chudobe a bezmocnosti dieťaťa, k odkázanosti na iných, k naivite ozaj múdrych, k vonkajšej neistote, ktorá v konečnom dôsledku pomáha k tej jedinej a najväčšej istote srdca.

 

Nie, Ježiš nenanucuje nikomu taký, na pohľad bláznivý život. Ale vie, že túžba po plnšej existencii sa neobjavuje hocikedy a že železo treba kuť za horúca. Náš – zrejme – mladík (Marek ho takto nenazýva) však nedokáže prijať Ježišovu lásku a veľkodušne na ňu odpovedať. Lebo bohatstvo je pasca. Ťažko sa z nej vylieza a len málokto a málokedy to dokáže. Aj dosť chudobní Ježišovi učeníci to „dali“ len horko-ťažko a iba s ním. A keď počujú jeho slová o bohatom človeku, ktorý odmietol šancu stať sa ich spoločníkom a o ihle s ťavou, spanikárili. Vykladači majú s týmto obrazom problém. Podľa nich buď existovala v Jeruzaleme úzka brána, cez ktorú sa ťavy nedostali, alebo je možné, že v gréckom slove ťava sa pri opisovaní stal preklep a malo by to byť lano (kamelon/kamilon). Tak či tak, obe veci sú uskutočniteľné len veľmi problematicky. Nie však pre Boha.

 

Ježiš učeníkov prednedávnom poučoval o tom, že majú byť ako deti a že jeho zvládnu nasledovať iba deti. A teraz ich, takých vyľakaných – keď nechápu váhanie bohatého človeka – oslovuje celkom zreteľne: deti moje. Zrejme to do jeho Kráľovstva bez detinstva naozaj nejde.

 

sestra Dáša