Ježiš nečakane vyzdvihne i tých, ktorí učeníkom čo i len pohárom vody vyjdú v ústrety

Liturgické čítania na 26. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Po Ježišovom povzbudení k detinstvu vystupujú jeho učeníci ako autorizovaní exorcisti. Začali mať dojem, že majú monopol na Ježiša. Ježiš ich však opätovne prekvapí. Legitimizuje, že jeho meno môže použiť i ten, kto k nim nepatrí. Mohli by sme mať z neho dojem, že sa piple so svojimi učeníkmi, aby ho dobre pochopili a nakoniec i takto škrtne celú ich dôležitosť. Evidentne mu nejde o to, aby sa stali kontrolórmi pravovernosti iných.

 

Zároveň však Ježiš nečakane vyzdvihne i tých, ktorí učeníkom čo i len pohárom vody vyjdú v ústrety. Naopak tých, ktorí by im – ako Božím deťom – ublížili, hasili v nich vieru a nádej, chce vtlačiť do pamäti vyhrážku sťaby z hororu: že by im bolo lepšie cez hlavu navliecť miesto plávajúcej vesty mlynský kameň a hodiť ich aj s ním do  mora, aby sa už nikdy nevynorili. Podľa biblistov tu nejde len o morálne zvedenie detí. Ježišov pohľad na pohoršenie je oveľa širší.

 

V zápale za vec Ježiš pokračuje, že i my sami môžeme od svojho vnútra odrezať a zahodiť to, čo nám škodí vo viere či nádeji. Pri jeho zveličovaní ide o porovnanie hodnôt, nie o návod na použitie. Veď Ježiš spomína orgány, ktoré máme po dva. Odstránenie jedného z nich by malo proces odklonu od Božej cesty aspoň pribrzdiť. Jeho záver je však jasný: Každý z nás si vyberá medzi Božím kráľovstvom a  bezútešným smetiskom dejín, ktorého obrazom je biblická Gehenna.

 

Dagmar Kráľová