Podľa evanjelia je pravá askéza prácou na sebe, na svojom raste v láske

Liturgické čítania na 24. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

V doterajšom evanjeliovom svedectve sa Marek snažil ukázať Ježiša ako Mesiáša, na ktorom sa vypĺňajú všetky proroctvá. Na začiatku druhej časti svojho evanjelia sa zameriava na objasnenie jeho titulu „Boží Syn“, ktorý však Ježiš neprežíva ako znamenie slávy a úspechu, ale ako poníženie a utrpenie.

 

Na prvý pohľad je Ježiš benevolentný k odpovediam na jeho otázku, za koho ho považujú ľudia alebo aj učeníci na čele s Petrom. Keď ho však Peter chce ovplyvniť, čo má ako Mesiáš robiť alebo vykonať, narazí. Dostane od Ježiša výčitku, že rozpráva ako satan a vzápätí sa obráti k zástupom. Nehovorí im o teóriách za koho ho majú pokladať, ale vyzýva ich, aby sa pripravili na to, čo sa bude diať. Lebo nasledovanie Mesiáša musí aj bolieť. Preto čestne Ježiš nesľubuje svojim prívržencom svätodušné jasanie, ale skôr krv, slzy a pot.

 

Čo vlastne znamenajú jeho slová zaprieť sám seba? Až doteraz Ježiš nehlásal askézu. Naopak, v otázke pôstov sa svojich učeníkov zastával a odmietal akúkoľvek seba-strednú askézu. Podľa evanjelia pravá askéza je prácou na sebe, na svojom raste v láske, čo zrejme nie je to isté ako vonkajškové seba-zaprenie.

 

Slovo zaprenie použije Marek už iba pri Petrovi. Peter však nezapiera sám seba, ale Ježiša. Práve vtedy, keď Ježiš vyznal, že je Mesiáš. Ak ideme ešte ďalej, tak autentické seba-zaprenie je v tomto kontexte protiváhou k seba-vyznávaniu. Lebo kým budeme vyznávať svoju dôležitosť, svoje záujmy či svoju zbožnosť, nasledovanie to nebude. Nasledovanie je nevyznávanie seba v praktickom živote, ako aj vyznávanie Krista v tom úplne konkrétnom.

 

sestra Dáša