Tým jediným živiacim pokrmom v Eucharistii a v Slove je osobne živý Pán

Liturgické čítania na 19. nedeľu v Cezročnom období nájdete na tomto odkaze.

 

Nežiadal Ježiš od židov priveľa, keď im ponúkal na jedenie svoje telo? V Starom zákone sa viackrát spomína hostina, pri ktorej sa ako lahôdka podávala Múdrosť. Dokonca Jeremiáš a Ezechiel hovoria o sladkom jedení zvitku Pánovho slova (Jer 15,16; Ez 3,3). V tomto svetle sú Ježišove slová, ktorými ponúka seba – vtelené Slovo – židom za pokrm, pochopiteľnejšie. Ponuka k jedeniu je výzvou uveriť mu. S ubezpečením, že ten, kto bol a je otvorený Pánovi, toho sám Otec pripravuje na prijatie svojho Syna.

 

No evanjelista Ján svoju symboliku opäť stupňuje. V zopár riadkoch nás previedol od obyčajného chleba k manne, od manny k Slovu, ktoré sa stalo telom, čiže k Ježišovi, potom k obetnému Baránkovi a Eucharistii, až k  najživšiemu večnému Životu.

 

Nádej na večný život sa nám môže niekedy zdať – podobne ako sv. Terezke – sťaby jeden obrovský sivý múr, za ktorý sa nedá mysľou ani srdcom prebúrať. Ako niečo veľmi vzdialené mentalite sveta, v ktorom sme ponorení a na ktorý si chtiac-nechtiac navykáme. Ak pred tajomstvom večného života stojíme v takejto hmle, môže nám zahmliť aj prijímanie Ježiša.

 

Osobne živý Pán v Slove a v Eucharistií

Možno nám pomôže prehĺbené vedomie, že nie nejaký pojem Eucharistie je naším životodarným chlebom, ani steoretizované Slovo nás nenakŕmi. Tým jediným živiacim pokrmom v Eucharistii a v Slove je osobne živý Pán. Je to sám Ježiš, ktorý je životom Eucharistie, Slova a potom i teba. V čom je teda neuralgický bod Eucharistie a Slova pre nás? V totálnom sebadare. Nimi nás učí to, čo je nám niekedy ťažké: milovať. Ich prijímaním sa učíme milovať aj v námahe, nechuti, v protivenstvách. S nimi môžeme milovať nielen v utrpení, ale si zamilovať aj samotné utrpenie, ba aj smrť. To je sila Slova a Eucharistie, Ježišovho života v nás.

 

Prijímať Ježiša znamená veriť mu v Chlebe i Slove. Priľnúť k nemu, milovať ho. Zdravé potraviny nám majú zabezpečiť dlhý život. Ježišova „manna“ nám zabezpečí večný život. On nás svojím Slovom a Eucharistiou premiluje až do večnosti. Teraz ich treba denne horlivo a oddane jesť. Ako húsenica, ktorá sa má jedného dňa stať motýľom. Aby sme vyživení Slovom a Eucharistiou mohli z kukly hrobu vzlietnuť do nepredstaviteľných dimenzií večného života.

 

sestra Dáša