„Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy,“ spolu s básnikom píše sestra Ivka

Nedávno som čítala o jednom anglickom novinárovi, ktorý urobil medzi ľuďmi anketu s otázkou: Kto sú najšťastnejší ľudia na zemi? Prvé štyri miesta v nej získali tieto odpovede:

  • Remeselník alebo umelec, ktorý si spokojne hvizdne po dobre vykonanej práci.
  • Malé dieťa, ktoré si stavia hrad z piesku.
  • Matka, ktorá po rušnom dni kúpe svoje dieťa.
  • Lekár, ktorý dokončil ťažkú operáciu a zachránil ľudský život.

 

Novinár konštatoval, že nikto sa v odpovedi nezmienil ani o jedinom milionárovi. Nikto nehovoril o kráľoch ani cisároch.  Bohatstvo a vysoké postavenie, aj keď sa svet usiluje dosiahnuť ich, nerobia ešte život človeka šťastným.

 

Inšpirovala som sa k podobnej ankete a opýtala som sa aj seba aj iných, ktoré okamihy v poslednej dobe znamenali chvíle šťastia. Tu je zopár spontánnych odpovedí:

  • Pohľad na májovú prírodu, v ktorej sa veľmi rád prechádzam.
  • Ochota toho, kto mi nečakane poslúžil.
  • Pohľad na mamine zrobené ruky.
  • Darovanie času a dobrého slova tomu, kto to práve najviac potreboval.
  • Správa o svätorečení môjho obľúbeného svätca Charlesa de Foucaulda.
  • Pánovo vždy nové Slovo do dňa.
  • Pozdrav detí ku Dňu učiteľov.
  • Vynikajúca pomoc svätého Jozefa v dvoch náročných problémoch.
  • Smiech od srdca s priateľkou.
  • Voľné miesto na svätú omšu v kostole.
  • Ruženec online v mojej obľúbenej svätyni v Lorete.
  • Usmiate oči priateľa, nakoľko spod respirátora som úsmev jeho úst nevidela.
  • Prijatie Sviatosti zmierenia a Eucharistie po dlhej dobe.
  • Stretnutie s vnúčatami po mnohých týždňoch, pri ktorom som úplne ožila.

A na záver už len myšlienka jedného básnika: „Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy.“

 

sr. Iveta Sojková FMA