„Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy,“ spolu s básnikom píše sestra Ivka
Nedávno som čítala o jednom anglickom novinárovi, ktorý urobil medzi ľuďmi anketu s otázkou: Kto sú najšťastnejší ľudia na zemi? Prvé štyri miesta v nej získali tieto odpovede:
- Remeselník alebo umelec, ktorý si spokojne hvizdne po dobre vykonanej práci.
- Malé dieťa, ktoré si stavia hrad z piesku.
- Matka, ktorá po rušnom dni kúpe svoje dieťa.
- Lekár, ktorý dokončil ťažkú operáciu a zachránil ľudský život.
Novinár konštatoval, že nikto sa v odpovedi nezmienil ani o jedinom milionárovi. Nikto nehovoril o kráľoch ani cisároch. Bohatstvo a vysoké postavenie, aj keď sa svet usiluje dosiahnuť ich, nerobia ešte život človeka šťastným.
Inšpirovala som sa k podobnej ankete a opýtala som sa aj seba aj iných, ktoré okamihy v poslednej dobe znamenali chvíle šťastia. Tu je zopár spontánnych odpovedí:
- Pohľad na májovú prírodu, v ktorej sa veľmi rád prechádzam.
- Ochota toho, kto mi nečakane poslúžil.
- Pohľad na mamine zrobené ruky.
- Darovanie času a dobrého slova tomu, kto to práve najviac potreboval.
- Správa o svätorečení môjho obľúbeného svätca Charlesa de Foucaulda.
- Pánovo vždy nové Slovo do dňa.
- Pozdrav detí ku Dňu učiteľov.
- Vynikajúca pomoc svätého Jozefa v dvoch náročných problémoch.
- Smiech od srdca s priateľkou.
- Voľné miesto na svätú omšu v kostole.
- Ruženec online v mojej obľúbenej svätyni v Lorete.
- Usmiate oči priateľa, nakoľko spod respirátora som úsmev jeho úst nevidela.
- Prijatie Sviatosti zmierenia a Eucharistie po dlhej dobe.
- Stretnutie s vnúčatami po mnohých týždňoch, pri ktorom som úplne ožila.
A na záver už len myšlienka jedného básnika: „Najkrajšie na svete nie sú veci, ale okamihy.“
sr. Iveta Sojková FMA
