Ježiš nová brána do tajomstva lásky, do spoločenstva s Otcom a medzi sebou

Liturgické čítania na 4. Veľkonočnú nedeľu nájdete na tomto odkaze.

 

V Palestíne sa i teraz musí pastier s ovcami za trávou riadne nachodiť. Rastie totiž poriedko. Divej zveri tam však bolo v Ježišových časoch omnoho viac ako dnes. Preto museli mať pre ovce aj akési provizórne ovčince, okolo prirodzenej jaskyne či previsu, ohradené nazberanými skalami a zabezpečené koreňmi krov či tŕním. Keď ich doň večer pastier priviedol, nemal žiadne vráta, sám si ľahol do vchodu, aby ovečky pri ňom spali v bezpečí. Ako kuriatka pri kvočke. Pre pastiera nebolo reálne byť „nad“ ovcami, ale iba „s“, ako solidárny. Takýto pastier – aj s funkciou brány – nielenže po ovciach „voňal“, ale bol aj zaprášený, spotený, doštípaný hmyzom.  V prípade nebezpečenstva si medveď alebo vlk musel poradiť najprv s ním.

 

State Jánovho evanjelia sú písané s viacerými významovými rovinami. Symbolický obraz ovčinca, ktorý Ježiš použil pre znepriatelených židov, bol zároveň obrazom chrámového nádvoria, v ktorom sa zhromažďoval Boží ľud. Ježiš sa vyhlasuje za novú bránu chrámu, ktorou sa vchádza do tajomstva lásky, do spoločenstva s Otcom a medzi sebou. Nie je bránou do bludiska legalizmu, pasce ritualizmu, či prázdnoty alibizmu. Ovce, ktoré volá po mene vyvádza z chrámového nádvoria farizejských postojov a vyvádza ich na slobodu, za dobrou pastvou, k tichým vodám s hojnosťou života, lepšie: do svojho srdca.

 

Ježiš, ako dobrý pastier

Ak sa Ježiš pripodobňuje k takémuto pastierovi, ktorý nielenže riskuje svoj život za ovce, ale ho čoskoro za ne aj položí, má titul dobroty v najvyššej miere. Možno aj to bol dôvod, prečo prekladatelia prívlastok pastiera (v gréčtine kalòs – doslova pekný), preložili ako dobrý. Je to v súzvuku s celým biblickým poňatím krásy. Totiž čisto vonkajšej kráse sa v Biblii neprikladá priveľký význam. Pre biblického človeka je dôležitejšie dobro ako také a krása je v jeho službách. To znamená, že pre neho je krásne hlavne to, čo je dobré, užitočné, pravé. „Naj“ krásou podľa Písma je krása dobroty, krása, ktorá je vonkajším výrazom vnútorného dobra, jeho rozkvetom.

 

Keď krásu chápeme takto, tak Ježiš je skutočne najkrajším z ľudských synov (Ž 45,3), Krásny pastier, ktorý učaril nášmu srdcu, lebo všetko je na ňom pôvabné (Pies 5,16). A učarí ešte mnohým…

 

sestra Dáša