Duch vanie kam chce a naplánuje udalosti tak, ako sa mu páči! rozpráva sestra Katka…

Videli ste už niekedy havrany na šmýkačke? Nie? Ani ja, ale tá predstava ma pobavila. Naša sestra Anka ich videla počas výletu na Vihorlat, kam si išla prevetrať hlavu. A aby ste si nemysleli, že si vymýšľam: tie havrany našli vzdušný prúd, ktorým sa nechali unášať a náramne si to užívali. Nechali, nech ich vietor nesie poriadny kus, krákali od radosti a znovu sa vrátili tam, kde “nasadli.”  Presne ako deti na šmýkačke. A že vraj ich to bavilo poriadnu hodinu.

 

Predvčerom som si v škole zabudla mobil. Prišla som na to, až keď som potrebovala zavolať animátorkám kvôli plánovaniu stretka. Ale veď vždy sa nájde riešenie, dá sa predsa ozvať aj cez počítač. A mobil ma snáď počká do druhého dňa, myslela som si. Animátorky ma ale presvedčili, nech si poň predsa len idem. Veď čo ak by dostal nohy? Pred školou som stretla jednu mamičku: „Vy ste sestra Katka?“ „Áno.“ „To som rada, že vás vidím. Chcela som sa s vami porozprávať.“

 

Zdá sa vám, že tie dve udalosti nemajú nič spoločné? Vietor si vanie kam chce. A nechať sa ním niesť nestojí veľa námahy, dokonca to môže byť zábava. Duch vanie kam chce. A naplánuje udalosti tak, ako sa mu páči, aj cez zabudnutý mobil.

 

sestra Katka