Radujme sa, lebo milosrdenstva bude vždy viac, ako hriechu, bolesti, zla

Liturgické čítania na Veľkonočnú nedeľu nájdete na tomto odkaze.

 

Ustanovenie sviatku Božieho milosrdenstva je síce liturgickou prvotinou tretieho tisícročia, ale milosrdenstvo nášho Boha sa zjavilo už v raji. Prvým hriechom zmätených prarodičov náš Pán zaodel, oddelil od stromu života, aby nezostali v hriechu naveky a prisľúbil im Záchrancu. Podobne ako sa pri narodení Jakub držal päty svojho brata Ezaua, Božie zľutovanie nad človekom sa pridŕža každého jeho hriechu.

 

Podľa Biblie sa zlo po prvom páde rozmnožilo ako huby po daždi. Až tak, že – ako hovorí Písmo – Pán oľutoval, že stvoril človeka. Pre zlobu ľudstva Pána bolelo srdce a rozhodol sa vyničiť ho (Gn 6,6). Keď pod vodou, s výnimkou korábu, zahynulo všetko živé a Noe si chcel uctiť Pána obetou, Božie srdce sa opäť zlomilo. Pán sa mu zaprisahal, že už nikdy všetko živé nevyhubí.  V našom chápaní by sme slová Písma mohli interpretovať v tom zmysle, že Boh si predsavzal „uniesť“, „vydržať“ akýkoľvek veľký hriech ľudstva. A rozhodol sa, že jeho milosrdenstvo bude vždy väčšie ako naša zloba.

 

Ďalšou etapou rastu povedomia Božieho milosrdenstva pre veriaceho človeka bol duet: Pán versus Mojžiš. Aj Mojžiš za mlada zabil Egypťana. Vnútorné dôsledky jeho agresivity ho potom na púšti u Jetra štyridsať rokov učili, že Božie milosrdenstvo je viac, ako najspravodlivejší trest.  V zápase s reptajúcim ľudom sa Mojžiš s Pánom doslova pretekali v milosrdenstve voči nemu: v prospech ľudu raz prehováral Pán Mojžiša a inokedy Mojžiš orodoval u Pána.

 

Nežná starostlivosť o všetko živé

Jóbovi Pán milosrdne vysvetľuje svoju nežnú starostlivosť o všetko živé, a teda aj o neho. Aj vtedy keď trpí. Žalmista zas vytrvalo opakuje, že Pánovo milosrdenstvo je večné. A v dobe prorokov sa Božie milosrdenstvo oblieklo napríklad do obrazu klamaného manžela, ktorý túži s láskou prijať späť svoju cudzoložnú manželku.

 

V Novom zákone sa Božie milosrdenstvo odialo napríklad do obrazu milosrdného Samaritána, či otca márnotratného syna. Zjavne sa ukázalo pri nespočetných znameniach, zázrakoch a gestách Božieho syna: počnúc vzkriesením naimského mládenca, nad ktorého matkou sa mu pohlo vnútro zľutovaním,  až po prísľub neba lotrovi, ktorý bol ukrižovaný s prava a prosbu k Otcovi, aby nám jeho smrť na kríži nezapočítal.

 

A dnes? Pavol hovorí: kde sa rozmnožil hriech, tam sa rozhojnila milosť,  t. j. Božie milosrdenstvo. Radujme sa, lebo milosrdenstva bude vždy viac, ako hriechu, bolesti, zla… A navyše, kým existujú, môžeme ako Otcove deti prejavovať milosrdenstvo aj my a trochu sa mu podobať.

 

sestra Dáša