Cesta sestry Matildy na kalváriu

Slnečná Kvetná nedeľa priam volá von,  na kalváriu.  Rozhodla som sa ísť  podvečer, keď bude „vyľudnená“. Vychádzam z domu a stretám otca Vinca s ružencom v ruke.  Mám parťáka na cestu a modlitbu? „Ideš na kalvárku?“  pýtam sa. „Áno, pridáš sa?“ Vykročíme a tu spoza terasy baru vybehne malé dievča, Hanka.  Počas jej šantenia so sestrou sme sa od ocka dozvedeli, že sa boli pomodliť  krížovú cestu. Ukazujú mi krížik, ktorí si zobrali z pohára pri druhom zastavení. Oco otvára auto, ony nasadajú, zamávame si a ideme.

 

Po chvíli stretáme saleziánky spolupracovníčky. „Dávno sme sa nevideli.“  Krátko sa podelíme, kto čím žije a pokračujeme v ceste.

 

Z niektorého auta mávajú známi. Tu jedno zastaví  a ja spoznávam Danka s rodičmi a sestrou. Pozdravíme sa. Vyzvedám, ako sa darí v online škole. Medzi rečou mi ukazujú malý drevený krížik, ktorý si zobrali  počas modlitby krížovej cesty, ktorú sme pre prvoprijímajúce deti pripravili formou odkazovačky.

 

Na prístupovej ceste k zastaveniam sme stretli Barborku a jej mamku. Dozvedám sa ako počas lockdownu prišla o prácu. Medzi zamestnaním a byť  doma s osem ročnou dcérou, si vybrala dcéru.

 

Cesta, ktorá bežne trvá dobu jedného ruženca, bola dnes omnoho dlhšia.  S radostnými i bolestnými tajomstvami, ktoré sme s otcom Vincom vložili do úmyslov krížovej cesty.

 

sestra Matilda