Peter Novák: „Knihy ma učia nehodnotiť ich, a ani ľudí, len podľa obalu.“ Anketové otázky o knihách…

Ešte stále sme v marci, mesiaci kníh. V našej ankete sme sa opýtali viacerých ľudí, ktorí radi čítajú alebo aj nejakým spôsobom pracujú s knihami. Pre inšpiráciu si môžete na nasledujúcich riadkoch prečítať ich odpovede.

 

Tamarka, od akého veku čítaš knihy a ako intenzívne? Prečo ťa to tak chytilo? Viem, že robíš aj recenzie kníh na instagrame, ako si sa k tomu dostala?

Pochádzam z rodiny knihomoľov a ku knihám som bola vedená už od mala, takže knihy mi nikdy neboli cudzie, no intenzívnejšiemu čítaniu som sa začala venovať asi v deviatich rokoch, kedy som spoznala mestskú knižnicu.

Páčil sa mi únik pred svetom. Keď som otvorila knihu môj svet bol zrazu niekde úplne inde. Baví ma predstavovať si jednotlivé postavy a situácie, ktoré sa im v knihe dejú. S niektorými postavami sa viem úplne stotožniť a žiť aspoň na pár hodín v inom tele. Ako malú ma veľmi bavilo vyberanie novej knihy na čítanie, toľko možností a príbehov, ktoré čakajú, kým si ich vyberiem. Teraz je to skôr prekonanie mojej nerozhodnosti, no stále to má svoje čaro.

Pri preskúmavaní Instagramu som natrafila na rôzne knižné profily, ktoré ma veľmi inšpirovali a páčilo sa mi, ako zdieľajú svoje knižné zážitky s ostatnými. A tak som sa po dlhšom odhodlávaní dokopala k tomu, aby som si aj ja založila svoj vlastný knižný profil. Svoje rozhodnutie určite neľutujem. Našla som vďaka tomu mnoho inšpiratívnych ľudí, obohatila sa o nové informácie a zlepšila si svoj knižný prehľad.  Tamara Holubová, študentka gymnázia

 

Annamária, čo ťa na čítaní kníh najviac fascinuje? Ako často čítaš a aké knihy?

Počas školského roka sa snažím čítať každý deň, paradoxne čítam najmenej v lete (veď poznáte leto saleziánskeho animátora). Medzi knihy, ktoré rada čítam, patria životopisy a spomienky saleziánov. Keďže študujem históriu veľmi sa mi páči atmosféra a historický kontext, v ktorom žili. No najviac ma na nich fascinuje to, že sú pre mňa zdrojom interpretácie, ako žiť evanjelium.  Kedysi bola ich viera a povolanie skúšané rozličnými okolnosťami, ktoré my nemusíme zdolávať (hlad, seba zápor, odvaha). Na druhej strane ma to povzbudzuje rozlišovať, aké prekážky mám dnes ja. Keďže som nádejná historička, v týchto knihách vidím aj situácie a momenty, z ktorých sa môžeme poučiť. Často si všímam, čo nám v dnešnej dobe chýba alebo čo vtedy fungovalo a nechám sa nimi inšpirovať. Annamária Adamčíková, študentka VŠ história a náboženstvo

 

Juraj, napísal si fantasy knihy pre deti mladých, viem o tebe aj, že si Otcom troch detí. Je podľa teba dôležité, aby rodičia deťom čítali, respektíve aby čítali spolu s nimi? Máte v rodine na čítanie nejaký rituál?

Áno, napísal som dve dobrodružné fantasy knihy pre mladých s kresťanskými hodnotami: Odvážne srdce a Kráľ bez trónu. Po Veľkej Noci plánujem vydať tretiu knihu, Darca života. Všetky tri knihy tvoria sériu, bude ešte zakončená štvrtým dielom. S deťmi si spolu naozaj čítame. Čítanie spolu je krásny čas, kedy nie je potrebné robiť nič iné, len sa tešiť zo spoločne prežívaného dobrodružstva. Po prečítaní hodnotnej knihy sme si akosi bližší a povzbudení žiť sväto. Synovia si cez deň čítajú svoje knihy, no večer si každý deň polhodinu čítame spoločne, ja čítam a oni počúvajú. Práve sme dočítali deviaty diel Hraničiarovho učňa. Čítam väčšinou ja, no keď mi dochádzajú sily, alebo sa mi drieme, tak čítajú aj chalani. Mám troch synov.  Dvaja starší, Dominik a František, si čítajú so mnou a mladší Gabko si zatiaľ číta niečo s maminou. Juraj Vojtáš, autor fantasy kníh pre mladých

 

Peťo, o tebe je známe, že pracuješ pre Vydavateľstvo DON BOSCO. Čo ti táto práca prináša? Priviedlo ťa to viac k čítaniu kníh?“

Som jeden z tých, ktorých práca nielen živí, ale aj baví a napĺňa. A navyše, môžem pracovať na spoločnom diele dona Bosca. To si hlboko vážim a  som za to veľmi vďačný. Mám na starosti marketing a komunikáciu, takže som v neustálom kontakte s knihami, ale aj kolegami, saleziánskou rodinou, zákazníkmi či obchodnými partnermi. Myslím si, že knihy a ľudia majú k sebe veľmi blízko, okrem iného aj v tom, že dokážu prekvapiť. Človek vidí obálku, pozná autora, ale nie vždy vie odhadnúť, aký obsah sa skrýva vnútri. Knihy ma učia nehodnotiť ich, a ani ľudí, len podľa obalu. Potom vás mnohé milo prekvapí. Aj keď z marketingového hľadiska obal predáva.

Keď čítam dobrú knihu, prináša mi to pokoj, niečím ma to naplní. Pri troch malých deťoch toho času na čítanie veľa nemám, ale skoro každú knihu z nášho vydavateľstva čítam. Či už celú, alebo si nejakú konkrétnu časť vyberiem. Často sa zaujímam o autorov, vyhľadám o nich informácie, čítam či pozerám rozhovory, videá s nimi. Potom ich knihu vnímam ešte v inej rovine. Stretol som mnohých autorov, viacerých sprevádzal na turné a autogramiádach po mestách Slovenska. Boli to vzácne chvíle. Počas tých pár dní sme spoločne zažili formálne podanie ruky na letisku, ale aj osobné, silné objatia a slzy pri odlete. Aj o tom sú knihy. Ponúkajú spoznať príbeh človeka, spoznať seba. Aby sme to zažili, stačí si „len“ nájsť čas. Peter Novák, PR a marketingový manažér

 

Sestra Majka, aká je tvoja najobľúbenejšia kniha, poprípade knihy a prečo?

Veľmi rada čítam, je to relax a povzbudenie. Nemám obľúbenú iba jednu knihu, lebo každá má svoje čaro a svoj čas, kedy je pre mňa obľúbenou. Jednou z nich je aj So srdcom Márie vo svete Marty, ktorá sa prihovára všetkým ženám, ktoré sa cítia nie veľmi duchovne v tomto uponáhľanom živote a zvlášť aj teraz v čase COVID. Vždy ma naladí, že v každej z nás je trochu Marty a trochu Márie. Jezuitský návod (takmer) na všetko, je druhá z mojich obľúbených duchovných kníh. Skrýva sa v nej veľa odpovedí na otázky viery (veď ako inak ). V pravom slova zmysle je to návod k prehĺbeniu viery, nádeje a lásky. Sám autor úprimne a otvorene rozpráva o svojich začiatkoch v duchovnej službe, o pocitoch a úskaliach. Všetko píše veľmi zrozumiteľne a ešte sa pri tom aj zasmejete.

Milujem aj kresťanské romány o láske či s kriminálnou zápletkou. Spomeniem aspoň 5-dielnu ságu Aljašská odvaha, ktorá je úžasná, nedá sa len tak ľahko odtrhnúť od deja. Dej je premyslený, postavy majú svoje chyby ale silnú vieru, ktorú museli nájsť. Keď ju však raz našli, tak sa jej držia. Zlodejka z Korintu, kde mladá rebelka uteká z domu matky za otcom do Korintu. Inšpirujúci príbeh, od ktorého nie je možné odtrhnúť sa. A takýchto kníh je veľa. Veľmi sa páči, že mnohé tzv. „kresťanské“ romány neukazujú ženu, ako čakajúcu, nič nerobiacu a iba snívajúcu do prázdna. Ale je to žena, ktorá ma svoje sny a túžby, ktorá vie ísť za svojim snom, a to aktívne, či už založením školy pre dievčatá, spravuje hostinec, či zakladá „jedáleň“ pre chudobné rodiny a podobne.

Kniha Sväté ženy, moje sestry si ma získala postupne. Nečakala som, že kniha s takýmto názvom bude taká pútavá. Príbeh hlavnej hrdinky je inšpiráciou pre nás všetkých. Hovorí o pokore, o dôvere Bohu aj v ťažkých časoch, o odvahe odovzdať všetko. Svätice nie sú vzdialené našim životom a táto kniha o tom naplno presvedčí. Tieto sväté ženy boli živé, moderné a hľadajúce. Mária Nagyová, saleziánka, riaditeľka Laura- združenie mladých