Každá doba má svoju krásu i úskalia. Umenie je vedieť vnímať aj v úskalí krásu a dobro

Internet je plný duchovných aktivít. Máme výber od výmyslu sveta. Môžeme pozerať svätú omšu, krížové cesty, prednášky, adorácie z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia. Internetové siete sú plné ponaučení ako zdravo žiť, čo s nami robí táto doba, každý niečo radí a…každý to myslí dobre.

 

Napriek tomu má človek niekedy chuť to celé vypnúť a zostať žiť tu na zemi so svojimi najbližšími. Aj keď možno v pomalšom tempe. Vidieť a vnímať spolubrata, spolusestru, mladých, mamu, otca. Vnímať ho aspoň chvíľu, podať ruku, zahľadieť sa do očí a vnímať ho ako niekoho blízkeho. Ako dar pre mňa. Zajtra sa to už nemusí zopakovať. Sadnúť si s ním na chvíľu. Vnímať ho TU a TERAZ. Akoby sa na chvíľu zastavil čas. Aspoň na chvíľu. Bez toho, aby som myslela na také a iné ďalšie stretnutie cez internet.

 

Okrem mnohých iných vecí aj ku tomuto ma vedie táto doba. Vedieť si vážiť, naplno si vychutnať a prežiť prítomnú chvíľu. A naplno sa venovať tomu, čo alebo koho mám pred sebou. Prajem pôst plný Božích dotykov.

 

sestra Edita