Túto nedeľu sa stretá veľká Božia iniciatíva s tou ľudskou

Evanjelium na 2. nedeľu v období cez rok B: Jn 1,35-42.

 

V nedeľnom evanjeliu, ktoré sa ešte stále odohráva neďaleko Jordánu, je prvýkrát reč o učeníkoch Jána Krstiteľa. O tom, že Ježiš je Boží Baránok sa dvaja z nich od Jána dozvedajú na druhý deň, v súkromí, práve keď ho zbadajú kráčať opodiaľ. Po tejto informácii sa obaja pohnú a idú od Jána k Ježišovi. Ježiš  sa vtedy zastaví, obráti sa a díva sa na nich. Kladie im zásadnú otázku v zmysle, že čo od neho chcú. Odpoveď učeníkov je však chabá. Ježiša oslovia tak obyčajne: rabbi. A zároveň sa pýtajú na miesto jeho pôsobenia. Predpokladali totiž, že ako všetci židovskí rabíni, musí mať aj Ježiš miesto, kde sa s ním jeho učeníci schádzajú na výuku. Napriek tomu, že počuli od Jána Krstiteľa silné slová o Božom Baránkovi, je ich reakcia triviálna. Ježiša to však neodradí a pozve ich: „Poďte a uvidíte“.

 

Po niekoľkohodinovom stretnutí s Ježišom, Ondrej so svojím spoločníkom s nadšením ohlasujú ostatným Jánovým ueníkom, že našli Mesiáša. Ak si však pozornejšie prejdeme text, tak nehovoria celkom pravdu. Mesiáš našiel ich, lebo on sa na nich pozrel a on ich pozval k sebe. Veľká Božia iniciatíva sa tu stretla s viac-menej ľudskou zvedavosťou. Ježiš pri ďalšom stretnutí, už aj so Šimonom, mu hovorí, že sa bude volať Peter – Skala. Naznačuje mu tým proces, ktorým potrebuje prejsť: od túžby po Mesiášovi k uvereniu v neho.

 

Nebýva to podobne aj pri dnešnej evanjelizácii? Opierame sa v nej o naše videnie vecí, naše projekty a iniciatívy a veríme im. Ale kto skutočne pozýva a premieňa, je Pán.

 

sestra Dáša