80 rokov saleziánky na Slovensku historicky inak

O našej 80. ročnej histórií budem písať trochu inak. To znamená, že ak ste čakali niečo dejepisné, historické, tak vás musím sklamať. Ale nezúfajte, lebo tieto všetky podrobne historické veci o nás, našich prvých komunitách si môžete načítať v publikáciách, ktoré napísala naša sestra Kamila Novosedlíková. Jej najväčšou novinkou je talianska kniha Le suore salesiane slovacche, v preklade Slovenské sestry saleziánky. Napísala ešte dve knihy Dejiny inštitútu dcér Márie Pomocnice na Slovensku a životy slovenských sestier saleziánok. Tu sa dozviete naozaj všetko.

 

Ale poďme na to historicky inak. Budem hovoriť o histórií, ale nie faktograficky, skôr subjektívne, motivačne. Nedávno som mala jeden rozhovor, ktorý ma podnietil históriu poňať z inej strany. Bohu známa osoba sa rozhorčovala nad tým, ako si mi históriu podkopávame tým, že zabúdame na starších podporovateľov, sympatizantov, dobrodincov, donorov, že neslávime poriadne naše jubileá, výročia založení našich komunít, atď. A to jej rozhorčovanie prešlo do takého nepríjemného monológu, až mne samej bolo z toho ťažko, smutne a rozhorčene. Nechcem teraz poukazovať na to, že ja som lepšia a tá osoba, o ktorej hovorím je horšia. Aj mne sa určite niekedy stala podobná vec a na druhej strane ona mala možno len zlý deň alebo sa chcela takto so mnou vyrovnať s tým, čo prežíva. Každopádne, asi to aj zabralo, lebo si to aj uznala, že ešte nie je vyrovnaná s niektorými vecami, ktoré sú tak, ako si ona nepredstavuje.

 

A toto je moja história, ten ideál, ktorý si ja nesiem zo sebou, v sebe a niekedy neviem, nedokážem naplniť, uživotniť. Ale ako by povedal môj kamarát Michal Sopiak, kresťan je predsa človek na ceste. Na ceste, na ktorej sa dá ísť rýchlo, spomaliť, či dokonca zastaviť, váhať, vydať sa zlým smerom alebo naopak už, už byť v cieli. História ako cesta plná dobrodružstva, radosti, ale aj smútku, bolesti, či nadšenia. Cesta, na ktorej sa stretávajú generácie osôb, ktoré spolu rozvíjajú priateľstvá, ktoré si predávajú z pokolenia na pokolenie charizmu, spôsob života, inšpirujú sa vo vzájomnej láske, vďačnosti, dobroprajnosti. Cesta, na ktorej si vedia aj vymeniť názory, zvládnuť spolu konflikty, či strety záujmov, ospravedlniť sa a dať si novú šancu.

 

História mojej sesterskej rodiny, toto všetko má vpísané v riadkoch svojej 80. ročnej Slovenskej existencie. A mňa napĺňa vďačnosť za všetky sestry, ktoré tu boli, sú a budú, ale zvlášť za tie, ktoré ja osobne poznám a s ktorými zažívame úžasné veci a niekedy aj boje, ak ide o dobrú vec, nič sa nedeje. Veď sme ľudia, slabí, ale spoločne nám to pôjde ľahšie.

 

Teším sa, že my saleziánky históriu tvoríme spolu s celou saleziánskou rodinou, najmä s mladými a nech sa aj opakujem, ale predsa sa rozlúčim z touto podľa niekoho už klišé frázou, ale naozaj Bez vás to nepôjde, ďakujeme, že ste s nami! Tak na ďalších 80 rokov!

 

Dagmara Čepelová