Sestra Matilda píše z misií na Gemeri

Prežívame advent, čas  očakávania. Každý na niečo čakáme a máme rôzne očakávania v dobe, keď nevieme čo bude zajtra, o týždeň… Ako túto turbulentnú dobu prežiť a nedať sa zviazať pesimizmom, kritickosťou?

 

Spomínam si na 17. november tohto roku. Na Slovensku to vrelo. Ráno počas modlitieb sme na námestí registrovali  nezvyčajný hluk. Primátor a poslanci zastupiteľstva rozhodli pripomenúť 17. november kvetinovou výzdobou. Chryzantémy lemovali ulicu od MsÚ po námestie a zvýraznili objekty námestia. Všade boli kvety. Toto milé  gesto, tieto kvety na námestie priniesli atmosféru pokoja.  Rodinky, páriky, mladí sa počas slnečného dňa prechádzali, obdivovali výzdobu, fotili…  užívali si krásu… Jemné kvety priniesli radosť, pokoj.

 

Maličkosti robené s láskou, po čase prinesú svoje ovocie.  Na to som si spomenula, keď som telefonovala  s mamkou žiačky. Rozprávala mi o ťažkostiach v práci (počas korona krízy trasuje kontakty pozitívne testovaných), o výchove a  ťažkostiach rodičov s puberťákmi a ešte pridaným dištančným vzdelávaním. Situácia skutočne náročná. Často s vďakou spomína na chvíle strávené s nami v oratku a že sme ju naučili modliť sa breviár. V tejto, pre ňu náročnej dobe, po celodennom kolotoči a „nervoch“ ju vešpery dokážu upokojiť. Hovorí: „ Teraz sa dokážem modliť iba vešpery. Myšlienky zo žalmov úplné pasujú na to čo prežívam. Po modlitbe zaspávam s pokojným srdcom.“

 

Covid, neCovid, aj tu v Rožňave sejeme. Formy sú rôzne, dôležité je, aby sme zrnko viery, nádeje siali s láskou na rôznych  poliach nášho apoštolátu. A ono vo svojom čase prinesie úrodu.

 

sestra Matilda