Prichádza radostné bdenie

Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť. Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane! A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ Mk 13,33-37
 
Tento evanjeliový úryvok začína i končí pozvaním k bdelosti. Čo vlastne znamená bdieť? Je to niečo ako čakať na priateľa, ktorý tu už mal byť a nevieme, čo sa s ním stalo. V našom prípade však bez úzkosti, lebo Pánovi sa nemohlo nič zlé stať… Alebo si spomeňte, keď ste nocovali vo voľnej prírode a mimovoľne zachytávali každučký zvuk. Tak by sme mali zachytávať aj Božie „dotyky“, ktorými prekypuje každý deň Božích detí. Viaceré vzácne rukopisy priraďujú k bdelosti aj modlitbu: „Bdejte a modlite sa.“ Okrem narážky na Mk 14,38 pripomínajú, že bez modlitby by bdelosť nebola bdelosťou. Modlitba bdelosť posilňuje, lebo chráni pred hriechom, ktorý ohlupuje. Evanjeliový pojem bdelosti zahŕňa v sebe okrem spojenia s Bohom aj zmysel pre rovnováhu a zodpovednosť. Ale tiež vernosť, pokoru a nadovšetko lásku.
 
Následne nám evanjelium vysvetľuje, že bdieť máme preto, lebo nepoznáme presný čas Pánovho príchodu. Mohlo by sa nám zdať, že si Ježiš touto neistotou chce kresťanov zotročiť a tým, že  nezjavuje deň ani hodinu svojho príchodu nás udržuje v neustálom strachu. Opak je však pravdou. Ježiš nám neudáva čas svojho príchodu aj preto, že každá hodina je vhodná na to, aby sme otvorili evanjelium a začali podľa neho žiť. Každá hodina je naplnená nesmiernym potenciálom lásky a preto aj spásy našej i blížnych. A zmysel všetkých zdanlivých banalít každodenného života je v tom, aby sme sa skrze ne učili bdelosti.
 
Očakávanie je vlastne jediný správny spôsob života kresťana. Práve v stave očakávania Pána sa dotýkame zeme i neba zároveň. Vtedy totiž vychádzame z čiernej diery egoizmu v ústrety Bohu i blížnym. Prejavom takéhoto čakania je „starosť o dom“ cirkvi a verné konanie práce, ktorou nás poveril Boh. S cieľom očakávaného vstupu na nebeskú hostinu. Preto v bdení kresťana nemá miesto strach ani smútok. Naopak sme pozvaní prežívať ho v ovzduší radosti a dôvery.
 
sestra Dáša