Boh chce, aby sa naše dary používali pre iných

Počas víkendu prebehol online GPS kurzu. Spoznať život ako dar, ako povolanie sa rozhodlo 25 dievčat zo Slovenska, ktoré sa kurzu zúčastnili. Kurz pripravili saleziánky Ali Badačová, Miroslava Tarajová a Janka Obalová. Priebehom kurzu nás previedla účastníčka Bea, ktorá odpovedala podrobne na naše  otázky.
 
Prečo si mala záujem zúčastniť sa kurzu GPS?
Keď som sa rozhodla kráčať s Bohom, chcela som vedieť ako pokračovať ďalej a ako sa správne rozhodnúť pre povolanie. Ktoré je pre mňa to pravé? Dôležitou otázkou však bolo, kde ma povoláva Boh. Vďaka tomuto kurzu GPS, ktorého som sa mohla zúčastniť v dňoch 6.- 7. novembra aspoň online, som pochopila mnoho vecí. Oslovilo ma napríklad aj krásne prirovnanie našej duše /nás k záhrade, ktorú sme dostali ako dar od Boha. Možno to je aj tým, že milujem kvety. A keďže túto záhradu máme zveľaďovať je potrebné aj rozhodovať, čo bude ďalej. Veľmi pekne sme si pripomenuli, že na to je dôležitý pokoj a tiež rozhodovať sa spolu s Bohom. Môžeme sa celí odovzdať Bohu, pretože On sa o nás postará. Nechať sa viesť, ako sú aj kvetiny kolísané vánkom. Dôležité je však počúvať, prosiť Ducha Svätého o pomoc pri načúvaní a modliť sa. Modlitba však nech nepredstavuje len naše kladenie požiadaviek, ale aj stíšenie sa a započúvanie sa do toho, čo nám chce povedať Boh.
 
Mali ste okrem troch saleziánok z organizačného tímu nejakých hostí?
Pri našich životných rozhodnutiach je veľmi dôležité aj poznávanie – ako nám aj psychologička PhD. Lucia Orlická porozprávala počas jej prednášky. Mali by sme vedieť po čom túži naše srdce, poznať našu históriu, silné a slabé stránky. Mali by sme si uvedomovať ako sa správame, prečo sa tak správame, aký je za tým úmysel. Krásnou myšlienkou, podloženou aj sv. písmom je to, že my sme pôda. Sme pôda, na ktorú Boh rozsievač zasial semeno. Občas je ale potrebné zbaviť sa buriny, alebo zúrodniť pôdu. Preto je taktiež dôležitý v dnešnej dobe traktor, ku ktorému sa Lucia tak trošku prirovnala. Ak si uvedomíme svoju slabosť, nie je potrebné hneď začať niečo robiť. Z pozície pozorovateľa vieme toho o sebe potom veľa zistiť, ak si najprv naštudujeme túto našu slabosť.
Mali sme možnosť si taktiež vypočuť krásne svedectvá dvoch mamičiek. Podelili sa s nami o to, čo im pomohlo na ich ceste za povolaním. Konkrétne to boli túžba srdca, modlitba, spoločenstvo, odovzdanie sa do Božích rúk (až potom sa začali diať veci), spovedník a duchovné vedenie. Duchovné vedenie mňa osobne veľmi oslovilo. Už dlhšie túžim po niekom, kto by ma vedel duchovne viesť a pomáhať mi na ceste do neba. Aj tento kurz ma tak trochu k tomu popohnal a povzbudil, aby som si nejakého duchovného vodcu vyhľadala.
 
Aká bola posledná téma kurzu a aké otázky ti najviac rezonujú v srdci po kurze?
Poslednou témou, ktorú sme rozoberali bola modlitba. Otázky ako: Čo hľadám? Čo mi chýba? Za koho pokladám Ježiša? Kým som ja pre Ježiša? Kým sa cítim byť pred Ježišom? Mi doteraz rezonujú v hlave. Na tieto otázky by sme všetci mali hľadať a nájsť odpoveď. Ako vnímam Boha? Kedy a kde som sa naposledy cítila blízko Boha? Bolo to pri modlitbe ruženca? Pri adorácii? V prírode? Pri chválach? Knihe? Breviári? Priateľoch? Pre každého to môže byť niečo iné, potrebné je si nájsť na modlitbu čas a stíšiť sa. Vytvoriť si návyk a tešiť sa na každé stretnutie. Prijať svoju identitu. Po prijatí svojej identity budeš túžiť viac tráviť čas v modlitbe, zdôveríš sa a budeš prosiť o čokoľvek. V modlitbe však nemožno rásť bez istej dávky odvahy, námahy a nepohodlia, disciplíny a sebazaprenia – Pete Greig.  Čítanie svätého písma by malo byť tiež možno našou každodennou činnosťou, k čomu sme boli povzbudené. Lectio divina, meditácia, ktorá spočíva v štyroch jednoduchých krokoch: čítanie, rozjímanie, modlitba a kontemplácia. Celé dva dni sme boli povzbudzované zotrvávať aj v tichu pri rozjímaní nad slovom. Ticho má svoje opodstatnenie. V tichu sa môžeme započúvať do toho, čo nám chce Boh povedať daným textom, knihou atď. Pri meditácii nad evanjeliovým textom Mk 6, 30-44 kde Pán Ježiš hovorí učeníkom: Vy im dajte jesť! mňa oslovilo to, že sa máme my postarať o iných. Boh chce, aby sme naše dary používali pre dobro iných. Aby sme sa im dávali. A taktiež to, ako je zakončený tento úryvok mi pripomenulo, že Pán nám dáva vždy viac ako dokážeme prijať.
 
Čím ťa kurz obohatil a prečo by si ho odporučila?
Pre mňa osobne bol tento kurz obohacujúci a povzbudil ma k mnohým veciam, ku ktorým som sa doteraz nedostala. Veľmi sa mi páčila veselosť s akou nás týmto kurzom previedli saleziánky. Zabávali nás rôznymi aktivitami na spoznávanie nás samých a seba navzájom. Krásne bolo povedané aj to, že v tom výbere povolanie si človek nebude nikdy na 100% istý. Takže nemusíme si byť úplne na 100% istí, aby sme sa rozhodli pre povolanie, do ktorého nás Boh povoláva. Hlavné je vytrvať v našom rozhodnutí. Kurz je veľkým prínosom k tomu, aby sme sa začali viac poznávať a vnímať viac kde sme povolané. Nedávať Bohu naše požiadavky, ale spýtať sa čo od nás žiada On. Veľme pekne ďakujem za možnosť zúčastniť sa tohto kurzu a krásne prežitý čas. Bol to veľmi požehnaný čas plný pokoja. Ďakujem.
 
Tím GPS