Rozvíjať umenie čakať, aby sme neprepásli svadobný čas

Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob. Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. O polnoci sa strhol krik: „Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!“ Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy. Tu nerozumné panny povedali múdrym: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.“ Ale múdre odvetili: „Aby azda nebolo ani nám ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!“ No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: „Pane, Pane, otvor nám!“ Ale on im povedal: „Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.“ Preto bdejte, lebo neviete ani dňa ani hodiny. Mt 25,1-13
 
Bežne máme tendenciu si Ježišove podobenstvá zjednodušiť, akoby sploštiť a čo najskôr si predstaviť ich pointu. Vysvetliť si ich tak trochu čierno-bielo alebo víťazoslávne, že sme ich s použitím skúseností s inými podobenstvami okamžite pochopili. No Ježiš má obrovský zmysel pre detaily, lebo Božie  kráľovstvo sa prekuknúť len tak ľahko nedá. Keď budeme trpezlivo uvažovať o odtieňoch záverečných podobenstiev Matúšovho evanjelia, poodhalí sa nám nádherný, komplexný obraz Božích prisľúbení, ale aj Pánových očakávaní voči našej spoluzodpovednosti za spásu.
 
V nedeľnom podobenstve naše panny, po starom družičky, dnes niečo ako hostesky, letušky či sekretárky, si v mnohom počínajú úplne rovnako. So svetlom lampiónového sprievodu čakajú na ženícha, aby posvietili nielen jemu, ale aj ostatným i sebe. No nikdy sa olej tak rýchlo nemíňa, ako keď zaspíme. Podľa Ježišových slov ani tie múdrejšie družičky neboli v bdelosti stopercentné. Je to pre nás úľava, že náš ženích nechce od nás perfektnosť. Skôr vedomie vlastnej krehkosti a preto aj potrebu zásobiť sa milosťou odpustenia, pokory… Alebo olejom ochoty čakať? Či olejom lásky?
 
Teda všetky boli rovnako ľudské. Najprv nečakali, že ženích bude meškať a potom nečakali, že už príde. Alebo nečakali, že bude treba čakať. Ako ťažko sa nám ľuďom niekedy čaká! A ako ľahko je byť nerozumne bezstarostnými a spoliehať sa na vlastné kritériá, ako majú veci ísť podľa nás. No v zmysle niektorých predchádzajúcich podobenstiev Pán prichádza príliš skoro a v  tomto zasa prineskoro. Skrátka, ako na potvoru, prichádza nečakane!
 
Prečo sú však tie predvídavejšie družičky odmietavé voči svojim kolegyniam a nepodelia sa o olej? A prečo je sám ženích nejaký tvrdý? Ten, ktorý je milosrdenstvo samo? A prečo im tie múdrejšie poradili vlastne zle? Veď možno by sa bol ženích počas ovácií lampiónového sprievodu nad nimi zľutoval a mohli sa na svadbu nejako prešmyknúť. No oni sa asi hanbili za svoj pobabraný imidž, a to nebýva ten najčistejší úmysel. Keď prepásli svadobný čas, bolo celkom legitímne, že v ich prípade ženích už nemusel vedieť o koho ide. Veď potom by mohol ktokoľvek prísť i dodatočne a dobýjať sa dovnútra. A ešte ho na dlho očakávanej svadobnej hostine aj vyrušujú…
 
Pointa podobenstva bude asi v tom, aby sme nepremeškali to najdôležitejšie. Svadbu života. A že na tú definitívnu hostinu sa dá cez bránu smrti vojsť iba ruka v ruke s Kristom.
 
sestra  Dáša