Ježiš hovorí o pravidlách šťastia
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami. Mt 5, 1-12
Blahoslavenstvá patria do múdroslovnej literatúry, ktorá vždy bola teológiou praxe. Kládla si otázky, čo je v živote dôležité, ako vyzerá šťastný život a v čom je jeho zmysel. O tom, kto je opravdivo šťastný Ježiš nemohol rozprávať starými frázami. Skôr prekvapivo a v protikladoch, aby donútil ľudí premýšľať. V zmysle, že možno aj Dávid bol pri svojich ovciach šťastnejší, ako s generálmi a finančníkmi po svojom boku. Alebo že i pomocný robotník s dobrou ženou je asi šťastnejší ako milionár so semetrikou.
Ježiš svojich poslucháčov opätovne vyprovokoval, ale potom to bolo treba ustáť! Či sa mu to podarilo, záleží i na nás. V našom kontexte by sme sa mohli napríklad pýtať ako to, že má byť šťastný ten, kto sa psychicky zrútil alebo ten, ktorého hľadá polícia? Ježišova odpoveď o ich šťastí znie: Lebo majú otvorené dvere do Božieho kráľovstva! Asi prvé čo nás napadne, že čím si to zaslúžili? Ničím. Boh to tak rozhodol.
Ako svojim učeníkom, Ježiš aj nám vysvetľuje, že na zástupy či „sebránku“, ktoré ho hľadajú, sa máme dívať s úctou. Áno, je medzi nimi mnoho nevyrovnaných a pochybných ľudí, ale režisérom Božieho kráľovstva nie sme my (našťastie), ale On. Šťastné nebeské občianstvo dostávajú v prvom rade chudobní, plačúci, hladní, tichí… Občianstvo, v ktorom i nás bude robiť naplno šťastným chudoba, milosrdenstvo, pokojamilovnosť atď. Lenže bez hlbokého puta s Ježišom to sotva dáme. Nezachytíme jemnú frekvenciu toho špecifického, najtrvalejšieho šťastia s božskou zárukou. Treba sa nám preto poriadne namočiť do evanjelia, aby Ježišov kódex blaženosti neostal pre nás akoby v čínštine a zažili sme ho na vlastnej koži.
Sestra Dáša
Foto: Chrám na Hore blahoslavenstiev, pohľad z Hory blahoslavenstiev, Hora blahoslavenstiev
