Ježiš na nás hľadí

Vtedy farizeji odišli a radili sa, ako by ho podchytili v reči. Poslali k nemu svojich učeníkov a herodiánov so slovami: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a podľa pravdy učíš Božej ceste. Neberieš ohľad na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. Povedz nám teda, čo si myslíš: Slobodno platiť cisárovi daň, či nie?“ Ale Ježiš poznal ich zlomyseľnosť a povedal: „Čo ma pokúšate, pokrytci! Ukážte mi daňový peniaz!“ Oni mu podali denár. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Odpovedali mu: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Keď to počuli, zadivili sa, nechali ho a odišli. Mt 22, 15 – 22
 
Ježiš svojím slávnostným vstupom do Jeruzalema a najmä vyčistením chrámu, rozbúril celú politickú situáciu. Urýchlil chuť najvyšších predstaviteľov – najmä saducejov – ho zlikvidovať. Jeho predchádzajúce podobenstvá k tomu tiež len pridali. Aby obeta kríža vyšla presne na Veľkú noc, Ježiš si dáva pozor: cez deň je chránený zástupmi sympatizantov, na noc odchádza k svojím blízkym do Betánie. Pokojné protivládne protesty okolo neho si vyžiadali aký-taký dialóg s vládnou mocou, ktorý však bol z ich strany neúprimný, plný nástrah. Miešali pravdu s lichôtkami, ktoré zaväzujú. S výstižnejším  prekladom sa zaliečali Ježišovi, že nehľadí na to, ako sa kto tvári.
 
Palestína bola Bohom prisľúbená pre Židov. Preto sa platenie daní mohlo chápať aj ako kolaborácia s Rimanmi. Ak Ježiš odpovie židovskej smotánke neplatiť, postaví si proti sebe colníkov a najmä celú vládnu garnitúru. Ak odpovie platiť, stratí zas podporu všetkých chudobných, utláčaných, pokorovaných. Keby sa ho na tú istú vec pýtali učeníci v súkromí, mohol by samozrejme odpovedať inak. Ale v prípade provokácie odpovedá v zmysle, že ak má cisár mincu podpísanú svojím menom, aby mu ju vrátili. Takáto odpoveď uspokojila každého: tých čo s Rimanmi udržujú korektné vzťahy i tých, ktorí by im najradšej ich peniaze hodili na hlavu. V skutočnosti Ježiš naznačuje hlbší fakt. A síce, že čo vlastne okrem tej mince patrí cisárovi? Veď Bohu patrí všetko, aj cisárova moc i cisár sám…
 
Nevieme, ako prijali protivníci Ježišovu odpoveď. Asi nijako, lebo ich zaujímala pasca, a nie Ježišov postoj. O Ježišovi protivníci v úvode príbehu povedali, že nehľadí na tvár človeka. Ale on hľadí aj na tvár cisára na minci. Na cisára hľadí nie ako na božstvo, ani ako na diabla, ale ako na človeka. A bude do konca čias hľadieť na každého z nás, lebo sme Božie deti.
 
sestra Dáša