Ako sa nám žije pod Urpínom?

Saleziánsky štatistický úrad v tomto prestupovom období potvrdil, že na Slovensku neostal kameň na kameni. Pozmenenú situáciu zaznamenala aj naša bystrická zostava, keď sa z Alenky Badáčovej stala východňarka a z Mery Gregovej Bystričanka. Krabice sa síce presťahovali hneď v auguste, ale srdciam to ešte pár mesiacov potrvá, čo je v konečnom dôsledku aj dobrým  znakom, že tie saleziánky na Slovenku žijú naplno s celým srdcom, tam kde sú (koniec nostalgickej chvíľky).
 
V Salezku máme za sebou špecifické prázdniny, počas ktorých sme spolu s animátormi ponúkli rodičom pestrú paletu ponúk, táborov a letných aktivít. S odvahou sme v polovici septembra otvorili stredisko na Maxistretku, aj keď v rúškach a s dezinfekciou, ale s o to väčšou radosťou môcť sa stretávať s deťmi a mladými, ktorí sú nám zverení. Na akúsi symbiózu s našou vernou koronou sme si za posledné mesiace už aj zvykli a tak sa nám na prelome septembra a októbra aj s pribúdajúcimi opatreniami podarilo spolu s bratmi pripraviť slávnosť 1.sv. prijímania a tiež birmovku.
 
Naša takmer nová spolusestra Korona zamiešala karty aj v termíne vizitácie a tak sme našu provinciálku Moniku privítali o pár dni neskôr ako bolo pôvodne plánované. O to srdečnejšie sme využili spoločný čas a okrem osobných rozhovor a spoločného obedu s bratmi, sme si odskočili aj k Panne Márií na Staré hory. Pod Urpínom si tak žijeme nielen v očakávaní nových opatrení a vývoja epidemiologickej situácie na Slovensku, ale v pevnej dôvere, že Pomocnica nás chráni a prihovára sa za nás u Syna.
 
merygregy