Možno stačí urobiť len krok

“Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: “Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!” Ale on odpovedal: “Nechce sa mi.” No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: “Idem, pane!” Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?” Odpovedali: “Ten prvý.” Ježiš im povedal: “Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu. Mt 21, 28-32

 

Posolstvá evanjelia sú v podstate veľmi jednoduché. Viacerými príkladmi rozoberajú niekoľko základných princípov nového štýlu života. Napríklad, ktorí ľudia sú v skutočnosti prví a ktorí poslední, alebo ako sa prejavuje pravá láska a ako tá nepravá. Alebo kto plní Otcovu vôľu a kto nie, ako je to aj v evanjeliu tejto nedele.

 

Prvý  syn prikývol na požiadavku  otca ísť pracovať do jeho vinice, ale napokon nešiel. Druhému sa nechcelo, ale napokon šiel. Obaja ukazujú ako to funguje v nefungujúcej rodine, lebo obaja zaváhali. K dobru druhého možno pripočítať jeho nahú úprimnosť, ale odpočítať to, že je dosť možné, že svojho otca prvotným odmietnutím mohol verejne ponížiť.

 

Túto situáciu pripomínajú aj iné podobenstvá: napríklad robotníci vo vinici, márnotratný syn, dvaja stavitelia, ba dokonca i farizej a mýtnik, ktorí sa modlia v chráme. Všetky tak zahrňujú ľudí všetkých čias, teda i nás. Pointa nášho „holého“ podobenstva bez vedľajších údajov je im podobná a zlomovým bodom aj toho nášho je schopnosť pocítiť v srdci ľútosť. Lebo až tam môže prísť k pravej zmene, kde sa objaví práve ona.

 

Situácia prvého syna nemusí byť jednoznačná v zmysle, že otca oklamal. Podobenstvo totiž nehovorí, že nič nerobil. Je veľmi pravdepodobné, že robil a veľa. Až tak veľa, že zabudol na otcovo prianie alebo predstieral, že ho plní. A je tiež dosť možné, že sa zbožne domnieval, že to čo práve robí je tiež pre otca… Ach tie naše sebaklamy!

 

Prvý syn zatiaľ ešte ľútosť nepocítil, ešte neprecitol. Druhý je na tom lepšie. Lebo bez ľútostivého srdca nemožno robiť pokánie a zmenu, a preto ani plniť Otcovu vôľu. Niekde medzi nimi sme i my a možno stačí urobiť len krok, aby sme boli na tom lepšie tiež.

 

sestra Dáša

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk