Najprovokatívnejšie podobenstvo ako byť solidárny

Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.“ A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: „Čo tu nečinne stojíte celý deň?“ Vraveli mu: „Nik nás nenajal.“ Povedal im: „Choďte aj vy do mojej vinice!“ Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: „Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!“ Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: „Títo poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.“ Ale on jednému z nich odpovedal: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý. Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“ Mt 20, 1-16
 
Pri tomto Ježišovom rozprávaní nám môže naskočiť asociácia, že kedysi zamlada  stojí na námestí v Seforise neďaleko Nazareta ako stavebný robotník a čaká kto ho najme. Niekedy to bolo hneď ráno, inokedy možno až do večera nič. Prečo? Aj preto, lebo najlepšie vieme prerozprávať to, čo sme sami zažili.
 
Ženské srdcia možno napadne, že Božia spravodlivosť, o ktorej v tomto podobenstve Ježiš hovorí predsa vie, čo je ľahšie. Hoc aj namáhavo, ale predsa len zmysluplne pracovať vo vinici, alebo otrávení postávať celý deň na horúcom slnku s nervami, že aspoň doma som mohol niečo urobiť… A tak vlastne Boh môže dať obom rovnakú odmenu, lebo aj keď sa tí druhí, najatí na konci dňa, namáhali menej, netrpeli menej.
 
Alebo naopak. Došli ste k niečomu  bez priveľkej námahy? Ako je úžasné niečo nadobudnúť poctivou makačkou, rovnako vzrušujúce môže byť prísť k tomu, ako slepé kura k zrnu. A zdá sa, že Boh chce urobiť radosť jednými i druhým.
 
Skúsme však urobiť ešte jeden krok. Nepripomína tento príklad podobenstvo o márnotratnom synovi u Lukáša? V oboch tí ľudsky spravodliví protestujú. Ale ani u Matúša nie je toto podobenstvo sólovka. Veď opakuje, že niektorí prví budú poslední, alebo že dobrý pastier zanechá 99 spravodlivých oviec a ide hľadať jednu stratenú. Aj bezprostredne pred našim príkladom sa učeníci dohadujú, čo dostanú za nasledovanie Ježiša. Kým nepochopia, že zbytočne maria čas premýšľaním na túto tému. „Lebo moje myšlienky, nie sú vaše myšlienky“ hovorí Pán… (Iz 55,8) Priznajme si, ako nás baví miešať sa do Božích súdov alebo ako ľahko je reptať. Či zacítiť aspoň občas kúsoček škodoradosti, že sme na tom lepšie ako tí druhí.
 
Napokon Ježišovi, ani Otcovi určite nejde o to, aby poštval spravodlivejších proti menej spravodlivým.  Ale určite o to, aby sa tí silnejší, zdatnejší, učenejší… vždy solidarizovali so slabšími. O tom je Božie kráľovstvo, o tom je evanjelium.
 
sestra Dáša