Na nové výzvy dávame nové odpovede

Niekto prirovnal čas karantény a izolácie pre Covid-19, ktorý sme prežili, k výstupu na horu, počas ktorého sa musí zvládnuť všeličo nečakané i náročné. Aj sestry saleziánky sa v tomto období ocitli pred novými výzvami, na ktoré bolo treba odpovedať. Nasledujúce riadky vám priblížia niekoľko ich skúseností z obdobia karantény.
 
Online vyučovanie a mládežnícke stredisko
Sestra Eva Š.: „Po jarných prázdninách som sa v škole pýtala žiakov, ako ich prežili. Odpoveď bola jednoznačná: „Boli veľmi krátke a nestihli sme si nič užiť.“ Moja otázka ich vyprovokovala k živej diskusii, aký by bol život bez školy krásny. Ja som mala iný názor, a preto som povedala: „Počkajte, raz vám tá škola bude chýbať.“ Oni pohotovo odpovedali: „To sa nám nemôže stať.“ Nikto z nás vtedy ani len netušil, že zo dňa na deň sa ocitneme v niečom, čo tu ešte nebolo – v „karanténe“. Zhoršovala to ešte neistota, ako dlho to bude trvať.
 
Vďaka informatickým technológiám sa mi však podarilo veľmi ľahko skontaktovať s mojimi žiakmi. Po prvých týždňoch, keď som vyčerpala všetky online domáce úlohy opakovacieho charakteru, bolo potrebné prijať novú výzvu – online vyučovanie nového učiva. A tak sa začalo experimentovanie a hľadanie najvhodnejších formátov. Až to prišlo k online vyučovacím hodinám, najskôr s dobrovoľnou účasťou a potom povinnou. Radosť z toho, že sme sa videli, bola priam neuveriteľná. Ocitnúť sa zrazu v toľkých domácnostiach a vidieť sa s rodičmi, s ktorými ani nemám šancu sa stretnúť, bolo veľmi pekné. Jednou z výhod bolo aj ľahké umlčanie žiaka, ktorý vyrušoval, iba pomocou jedného tlačidla. Aj napriek všetkým technickým vymoženostiam vo mne i v žiakoch rástla túžba stretnúť sa naživo, hoci aj v škole, v ktorej sa nakoniec najviac naučia.
 
Život v karanténe nebol však iba o online vyučovaní. Popoludní to bola online činnosť v rámci mládežníckeho strediska. Rovesnícke stretko vysokoškolákov, mládežnícka streda, piatkové oratko… a nezaháľali sme ani s víkendovou formáciou animátorov. Všetko má však svoje výhody aj nevýhody. Boli by ste niekedy povedali, že budete mať internetu a online komunikácie už naozaj fakt dosť? Po tejto skúsenosti aj áno. Po skončení karantény v mnohých skupinkách zaznieval ten istý refrén: „Najviac nám chýbali osobné kontakty.“
 
 
Oratko online
 Sestra Lamiya J.: Moje pôsobenie v projekte Oratko online bolo pre mňa veľkou výzvou. Prvýkrát sme sa streli s tým, že sa nemôžeme reálne stretávať s mladými a musíme ich pozývať na stretnutia do online sveta. Ja konkrétne som bola zapojená do ranných výziev v rámci projektu Oratko online. Vymýšľali sme zaujímavé, praktické výzvy pre mladých, ktoré im mali pomôcť prežiť karanténu zaujímavo a užitočne. Nie vždy to bolo ľahké, ale myslím si, že sa nám to celkom dobre podarilo. Do plnenia výziev sa mladí zapájali a prvých troch najaktívnejších sme odmenili malými darčekmi, ktoré sme im poslali poštou. Som rada, že som sa mohla zapojiť do tohto projektu, vďaka ktorému som nadobudla nové skúsenosti, napríklad flexibilitu, tvorivosť, naučila som sa fungovať v rôznych PC programoch a objavila som rozličné sociálne siete. Ale som rada, že už sme s mladými spolu v reálnom živote. Chýbali mi. Bola to silná skúsenosť pre nás všetkých a určite na ňu tak skoro nezabudneme.
 
 
Služba ucha
Dva a pol mesiaca počas karantény pre Covid-19 ponúkali sestry saleziánky aj ďalšie rehoľné sestry zo šiestich reholí pôsobiacich na Slovensku službu ucha pre seniorov. Od pondelka do piatka (od 31. marca 2020 do 15. júna 2020) sestry čakali na telefonáty na bezplatnej telefónnej linke, aby mohli byť blízko tým, ktorí hľadali duchovné povzbudenie či konkrétnu pomoc alebo len potrebovali vypočuť a spolu sa pomodliť.
 
S nápadom prišla provinciálna predstavená sestier saleziánok sestra Monika Skalová: „V čase núdze sa mobilizujú sily a nie je veľmi čas na prepočítavanie a dlhé zvažovanie. Takto sme vstúpili aj do tejto služby s túžbou dať odpoveď na núdzovú situáciu ako rehoľné sestry, v čom nám pomohla aj spoločnosť Slovak Telekom.“ Počas celého obdobia, keď linka fungovala, slúžilo spolu 34 sestier. Na začiatku to boli saleziánky, sociálne sestry, uršulínky, školské františkánky, po niekoľkých týždňoch sa k nim pridali satmárky, kanonistky Notre Dame a vykupiteľky. Modlitbou službu podporovali klauzúrne sestry karmelitánky, redemptoristky i benediktínky. V Cirkvi nejde o konkurenciu, ale o spojenie síl v službe Bohu a ľuďom. Práve spojenými silami mohli byť sestry „v pohotovosti“ a v uplynulom období zdvihnúť telefón volajúcim 85 až 100-krát za týždeň. Volali aj ľudia, ktorí na začiatku telefonátu plakali z bezmocnosti a po rozhovore boli povzbudení, že určité východisko majú aj vo svojich rukách. Znova našli pokoj alebo aspoň čiastočné riešenie svojho problému či povzbudenie.
 
Iniciátorka projektu sestra Monika Skalová FMA hovorí: „Žasla som a som hrdá na sestry z rôznych reholí, ako sa do služby vložili a prinášali návrhy, čo by bolo dobré, čo možno vylepšiť, čo by nám pomohlo. Sestra Marta A. zo Spoločnosti sociálnych sestier napríklad ponúkla sestrám zapojeným v službe ucha odborné vstupy a supervízne stretnutia online, sestra Františka Č. od školských sestier svätého Františka zastrešovala technickú a komunikačnú stránku medzi nami a sama bola zapojená do služby ucha. V uplynulých mesiacoch sa nám ozvali niektoré organizácie, od ktorých sme vnímali veľkú podporu. Teším sa, že to vyšlo. Som vďačná za každú sestru, ktorá sa do služby vložila, za krásnu spoluprácu medzi nami a tiež za to, že nad všetkým sme vnímali Božie požehnanie a dostávali sme jeho silu.“
 
Spracovala: Iveta Sojková FMA
Foto: archív FMA
Článok bol uverejnený v časopise Don Bosco dnes 5/2020