Kam siaha láska?

Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi. A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach. Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.” Mt 18, 15-20

 

Možno sa nám pri čítaní dnešného Božieho slova bude zdať, že počúvame disciplinárne nariadenia. Bratské napomínanie je náročná téma pre všetkých. Evanjelium požaduje, aby sa v nás matéria k napomenutiu tak vyčírila, že ju budeme schopní a ochotní povedať bratovi priamo a ako prvému. Určite pri ňom nepôjde o vytýkanie ani udanie. Zmysel originálneho textu je brata prehovoriť, presvedčiť.

 

Evanjelium bolo písané nielen hutne, ale ja súvisle, bez našich terajších nadpisov. Tesne po našej stati o napomínaní sa hovorí o odpúšťaní, pred ňou o stratenej ovci. Takže tou Otcovou drahocennou ovcou je práve brat, ktorého máme napomenúť. Tón je iný len preto, že tentokrát ide o ovcu, ktorá sa chystá stratiť a treba ju varovať.

 

Ak sme dobre pochopili podobenstvo o stratenej ovci a nechceme nečinne trčať medzi 99 spravodlivými, tak sa budeme s Otcom starať aj o tých, ktorí sa práve strácajú. Staneme sa Božím súcitným srdcom a  Božími ústami pre pomýleného brata: budeme mu láskavo dohovárať, aby zostal pri dobrom Otcovi, ktorý mu pripraví tým väčšiu hostinu, čím väčší hriech spáchal (pozn. výraz proti tebe /zhrešil/ vo veľmi dôležitých kódexoch chýba – zrejme je dodatkom podľa Mt 18,21). Dokonca keď vieme o niekom, kto mu to vysvetlí lepšie, ponížime sa a poprosíme ho, aby nám s bratom pomohol. A keď ani to nepomôže, zavoláme ho fakticky alebo virtuálne  do horlivého spoločenstva, kde budeme zaňho jednomyseľne prosiť s istotou o jeho záchrane. Veď pracujeme s Otcom i Synom i Duchom Svätým na ich veci, nie? A aj keď odíde, budeme naňho myslieť s úctou a láskou, lebo práve ako pohan a mýtnik neprestal byť Otcovým maličkým, ktorého jedného dňa dojme Otcova láska a vráti sa domov. Najmä ak o našom dohováraní platili slová sv. Pavla: Keďže ste plní dobroty a naplnení všetkým poznaním, môžete sa vzájomne napomínať (porov. Rim 15,14).

 

Aj toto zdanlivo právnické evanjelium nie je o inom, ako aby sme cítili zodpovednosť za svojich bratov. Nielen za tých, ktorí sú nám zverení, ale aj za tých, ktorých milujeme alebo jednoducho stretáme. Veď ak nám raz Otec povie: „Získal si svojho brata!“ nebude to krásne?!

 

sestra Dáša

Foto: ešte sa nestratili

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk