Sloboda nás necháva otvorenými pre obe hnutia

Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov. Mt 16,21-27
 
Naposledy sme sa tešili z mimoriadneho svetla, ktoré Otec udelil Petrovi, keď v Ježišovi spoznal Mesiáša. A dnes také „fó-pa“!  Ako si vysvetliť, že Peter vzápätí po Ježišovom ocenení zareagoval tak od veci?
 
Jednoducho. Čo sa týka charizmatickej neomylnosti bol Peter zatiaľ na ceste. Aj predtým vykročil na vodu a vzápätí sa topil. A neskôr chcel za Ježiša položiť život a predsa ho zaprel. Zdá sa, že predchádzajúcim vyvolením si Peter nechal nadniesť aj svoje nepravé „ja“. Tým, že si zavolal Ježiša bokom a začal mu dohovárať, viac-menej nevedomky sa postavil nad neho. Naoko s dobrým úmyslom, veď povzbudzovanie, aby sa Ježiš chránil utrpenia vyznievalo veľmi dobroprajne. Hovorí sa, že diabol je Božia opica, lebo napodobňuje Pánov hlas v srdci človeka. Tým, že sa Peter postavil nad Ježiša, diabol sa v ňom pokúšal realizovať svoje staré, podvodné „budete ako Boh…“ (Gn 3,5). A z duchovnej skaly sa stal kameň úrazu. Možno však Ježišove tvrdé slová patrili aj diablovi, ktorého veľmi podobne poslal preč aj pri svojom pokúšaní na púšti (Mt 4,10).
 
Peter sa bolestivo učil rozlišovať v sebe hlas Boží od hlasu Zlého. Našťastie mal pri sebe vynikajúceho učiteľa, ktorý ho bezprostredne usmernil, ktoré vnuknutie je od koho. Podľa Matúša to robil jednoznačne a pevne, aby si to Peter dobre zapamätal a podľa týchto príkladov sa učil rozlíšiť hlas Otcovho Ducha od hlasu tela a krvi.
 
Duch Svätý do nás vstupuje cez naše pravé, autentické „ja“, zlý duch cez to skreslené, iluzórne, kým by sme chceli byť vo svojich alebo cudzích očiach. Svojou pokornou úprimnosťou Peter učí aj nás ako stratiť svoj život pre Ježiša. Ako odstraňovať svoje prispôsobené predstavy o Bohu a tiež stále viac umenšovať svoje falošné „ja“, aby v našom srdci mohol dominovať Boží Duch. Evanjeliové strácanie seba v logike kríža robí naše vnútro jeho priezračným príbytkom.
 
Sloboda, ktorú sme od Pána dostali ako jeden z najvzácnejších darov, nás necháva do smrti otvorenými pre obe hnutia: tie od Pána i tie od Zlého. Záleží na nás, či sa pomocou Písma, modlitby a duchovného sprevádzania učíme tieto hnutia rozlišovať, alebo s nimi hráme lotériu.
 
sestra Dáša
Foto: Pod Hermonom, v okolí Cézarei Filipovej a jedným z prameňov Jordánu