Spomienky na saleziána Štefana Turanského

Saleziánky poznali zosnulého don Štefana Turanského ako otca, brata a mnohé aj duchovného sprievodcu. Jeho strata ich hlboko zasiahla a vyvolala spomienky plné vďačnosti. Prinášame ich na nasledujúcich riadkoch.
 
Sr. Monika Skalová,  provinciálna  predstavená:  
„Lúčime sa s ďalšou osobnosťou z radov saleziánov, a ešte sme sa nespamätali z tých predchádzajúcich definitívnych odchodov a je tu ďalší. Štefan. Budeš chýbať. Posledné stretnutie koncom júna, kde si mal prednášku pre naše mladé sestry na tému autorita a poslušnosť, dôležitosť duchovného sprevádzania, mi príde ako Tvoj odkaz. Ty si to mal vždy jasné, vedel si žiť slobodne práve preto, že si vedel, komu patríš a čo z toho pre teba vyplýva. Duchovné sprevádzanie bolo pre teba priestorom ako druhých viesť, pomáhať im v rozlišovaní, vyťahovať ich z kríz alebo vôbec s nimi prechádzať aj náročné ako aj pekné chvíle. Učil si ich objavovať tú najväčšiu perlu v  živote. Boli to nielen saleziánky a saleziáni, ale aj bratia a sestry z rôznych iných reholí, mladí ako aj manželia a rodiny. Mal si v sebe iskru, lebo si vedel, komu si uveril a z tohto zápalu pre povolanie a vernosť v ňom vychádzali aj tvoje prednášky pre život v povolaní, o  jeho silných stránkach a krehkostiach.
 
Štefan bol  aj mojím kolegom v redakcii časopisu Zasvätený život a určite si jeho posledný príspevok nájdete aj v najnovšom čísle časopisu, ktorý čochvíľa vyjde alebo na web stránke. Bol veľmi aktívnym a snažil sa prekladať rôzne materiály z taliančiny. Trápilo ho, prečo je tak málo literatúry pre zasvätených na Slovensku. Keď sme získali prostriedky na preklad kníh, s radosťou sa do toho pustil. Keď som mu písala prosbu o preklad jedného príspevku, ktorý odznel na seminári o povolaní, odpísal „pre teba všetko“. Bol vždy ochotný, vedel aj zalichotiť a mal zmysel pre humor. Alebo keď som ho prosila o prednášku pre novicky zo všetkých reholí na Slovensku, povedal, „no zaujímavá ponuka, prečo nie, skúsim to. Dúfam, že ich nesklamem“. Nedávno mi spomínal, že v júni minulý rok s Jožkom Kabinom hovorili o prekladoch listov a rôznych materiálov zo spirituality dona Bosca a o týždeň nato Jožko Kabina zomrel. Štefan hovoril, že na tých prekladoch pracuje. Teraz si to už môžu preberať spolu aj s don Boscom naživo, akurát, že my by sme tu z toho niečo potrebovali. Štefan vedel spojiť duchovno s ľudskosťou a cez ňu si získaval množstvo ľudí, stačilo čítať množstvo statusov na sociálnych sieťach, kde mu vyjadrovali vďačnosť s svoje spomienky.
 
Vďaka, Štefan, za Tvoj život plný Boha a plný ľudí. Každý, kto sme ťa poznali, si môžeme odniesť akoby kamienok z Tvojej mozaiky, možno kúsok, ale ktorý sa stáva nezabudnuteľnou súčasťou nášho života, spomienkou, ktorá Ťa v nás sprítomní. Ako som Jožkovi Ižoldovi zverila nové povolania, Tebe chcem zveriť starostlivosť a podporu vernosti zasvätených najmä v našej saleziánskej rodine, aby sme boli tak zapálení pre svoje povolanie, ako si bol Ty.
 
Sr. Jana Kurkinová, bývalá provinciálka:
Spomínať na Štefana budem ešte dlho a nielen spomínať, budem ho asi často obrazne povedané „ťahať za rukáv“, lebo tak ako bol vždy k dispozícii pomôcť tu na zemi, som presvedčená, že v nebi  tiež nebude s pomocou otáľať. Bol to brat s veľkým vnútorným bohatstvom, ktorý dobre rozumel aj ženskej duši, bol citlivý, vnímavý, nikdy  neprešiel okolo človeka len tak bez povšimnutia. Pri stretnutí s ním bolo vždy veselo, vždy bolo o čom rozprávať. Čo ma na ňom oslovovalo,  bolo to jeho široké srdce, tá jeho koherentnosť života a tiež veľká sčítanosť. A všetko vedel využiť pre dobro iných. Bol bratom, priateľom, bol otcom. S čímkoľvek som prišla, neodišla som naprázdno. Vždy však reagoval s veľkou pokorou, na nič sa nehral. Bol tým, kým mal byť – nič viac a nič menej.
 
Štefan veľmi túžil pomáhať bratom a sestrám na ceste povolania, trápil sa, ak prišli „zakopnutia“, ale nad nikým „nelámal palicu“. Často sme v rozhovoroch – hlavne v poslednom období – rozoberali otázku krehkosti povolaní dnes. A to aj vďaka tomu, že nás spájala nielen spolupráca v rámci saleziánskej rodiny, ale aj služba zasväteným v širšom zmysle v rámci Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku. Trápili ho odchody… bola to téma, ktorá ho nie raz rozcítila, ale bola to aj téma pre neho motivačná. Ako mi x-krát povedal: musíme využiť všetky nástroje, ktoré máme v rukách. Nič ho tu nezastavilo… vo viacerých reholiach poslúžil ako kazateľ duchovných cvičení, lektor na rôznych formačných stretnutiach, bol tiež redaktorom časopisu Zasvätený život, prispievateľom na webové stránky Konferencie, snažil sa neúnavne prekladať nové formačné materiály, prinášať inšpiratívne aktuality zo života zasvätených z celého sveta… to bolo to, čomu rozumel, čo mohol a chcel dať. Bol úžasný a spoľahlivý v tejto službe! A to popri všetkom, čo mu bolo zverené v komunite a v poslaní s mladými.
 
Vďaka, Štefan, za Tvoj zápal a radosť v povolaní, krásny príklad naplno žitého otcovstva, za to, že si vždy veril v hodnotu komunity, aj našej saleziánskej rodiny. Nikdy a v ničom si sa „neschoval“, vždy a vo všetkom si bol a zostal saleziánom s mladými a pre mladých. Odpočívaj v pokoji a prihováraj sa tam u Pána za nás, aby sme dokázali – aspoň v niečom – pokračovať v Tvojich šľapajach…!
 
Sr. Eva Šatková z komunity pri Mamateyovej ulici
Keď mi prišla sms náš fárar frajer zomrel…(tak ho nazvali niektoré dievčatá zo stretiek, ktoré chodievali pred prvým piatkom na  spoveď a ujal sa medzi viacerými) tak stále to zostávalo na úrovni prečítala som to ale nejak mi to nedochádzalo…Keď sa to dozvedelo mladšie stretko v čete, okamžite otázka od dievčaťa: „Čo sa stalo okamžite to chcem vedieť“ a následne na to prečo… som v šoku…bože môj 64 ešte sa mohol dožiť aspoň 70 alebo 80…Posledné stretnutie bolo „náhodné“ cestou na dovolenku v pondelok ako vždy plný optimizmu, radosti a s trefným podpichnutím.
 
Som mu veľmi vďačná za jeho príchod na Mamateyku pred štyrmi rokmi ako prišiel v náročnej situácii, vedel vypočuť, pochopiť, povzbudiť… ako otec, ktorý vie čítať poza to čo je vidieť a priviesť k tomu neviditeľnému (veľmi ťažko sa to dáva do slov) a tomu čo bolo potrebné. Obdivuhodné bolo, že som vnímala, že sa vedel priblížiť ku všetkým vekovým kategóriám – keď sa nespievalo zobral modlitebnú knižku a začal spievať (i keď iba s babkami ;), rodiny, mládežnícké stretko, prítomnosť v oratku, tanečky na prímestskom tábore, záujem o sestry.  Jeho častá otázka nechýba vám niečo? nepotrebujete niečo? Z pohľadu viery je to pomerne dosť ľahké má to už za sebou a môže žiť vo večnej radosti, ale z toho ľudského hľadiska odišiel človek, ktorý veľmi chýba. Vďaka za svedectvo života viery a povolania, za optimizmus, hlbokú ľudskosť a jednoduchosť.
 
Sr. Martina Škvareninová z komunity Bratislava- Hrobáková
Štefan bol pre mňa ako druhý otec. Dokonca s mojim ockom sú v tom istom roku narodení. Keď som pred necelými štyrmi rokmi začala k nemu chodiť na spoveď a duchovné sprevádzanie, povedala som mu: „Štefan, ty si ten istý ročník s mojim ocinom.“ A on mi na to: „Veď ty si taká moja dcéra.“ A môžem naozaj potvrdiť, že ním bol naplno.
 
Za tých pár rokov sme riešili rôzne témy, hovorili o zasvätenom živote, o sľuboch, o komunite, spolupracovali sme v tíme  nedeľných detských sv. omší, slúžil nám sv. omše v škôlke, či iba tak sme sedeli u bratov na Mamateyke pri kávičke.  V tejto krátkej spomienke na neho chcem vypichnúť  myšlienky, ktoré mi povedal počas jedného rozhovoru. Rozprávali sme o vernosti a vytrvalosti v povolaní a o rozlišovaní Božej vôle. Vtedy mi povedal: „Maťka, Boh nás nemá zoradených ako figúrky na šachovnici.“ A začal gestikulovať, ako to bolo u neho typické, keď chcel na niečo podstatné poukázať. „Boh nás, nepremiestňuje podľa toho ako sa mu zachce. Nezoberie nás ako figúrku, ktorú preloží a povie: Desať rokov funguj tu, buď v reholi, a o ďalších desať rokov sa mu zachce a preloží náš inde a povie, ži teraz v manželstve. Nie, to nie je Božia logika.“
 
Nie sme bezmocné figúrky v rukách Boha. Ale sme milované dcéry a milovaní synovia. Boh nám dáva povolanie a túži, aby sme v ňom vytrvali. Ďakujem ti, Štefan, za svedectvo tvojho zasväteného života, tvojho kňazstva, tvojej vernosti a vytrvalosti, napriek ťažkostiam. Sprevádzaj nás z neba vo vernosti a vytrvalosti a priťahuj nové saleziánske povolania.
 
fma