Je úchvatný

Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi. Nebeské kráľovstvo sa podobá aj kupcovi, ktorý hľadá vzácne perly. Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju. A zasa nebeské kráľovstvo sa podobá sieti, ktorú spustia do mora a ona zachytáva všetky druhy. Keď je plná, vytiahnú ju na breh, posadajú si, dobré vyberú do nádob a zlé vyhodia von. Tak bude aj na konci sveta: vyjdú anjeli, oddelia zlých od spravodlivých a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Pochopili ste to všetko?“ „Áno,“ odpovedali. A on im povedal: „Preto sa každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré.“ Mt 13, 44-52
 
Odborníkom na nebeské kráľovstvo a jeho členskú základňu je evanjelista Matúš. V podobenstvách o poklade i perle vyjadruje Ježišov podstatný pohľad na učeníkov: v očiach sveta budú bláznami, ktorí dávajú všetko za niečo, čo svet nevidí a čomu nerozumie.
 
Nebudú ani svätuškármi, ale takými, čo na základe spoznania skrytých vecí s obchodníckou chladnokrvnosťou okamžite jednajú. V prípade pokladu na poli dokonca s určitou dávkou nečestnosti. Veď či by nebolo bývalo dokonalejšie a zodpovednejšie oznámiť majiteľovi, že na jeho poli sa našiel poklad?
 
K  blaženosti v nebeskom kráľovstve vedú dve cesty: zdanlivá náhoda alebo precízna pripravenosť. Oboch šťastlivcov spája schopnosť vidieť, zbadať. Ten „náhodilec“, čo objavil poklad, sa možno len tak závistlivo potĺkal po cudzom poli. Zas odborník, ktorý sa vyznal v obyčajných i vzácnych perlách, už dávno žil pre to, čo má hodnotu. Od obyčajných právd dospel k Pravde najvyššej. Od obyčajných lások k Láske absolútnej.
 
Takí sme, čo sme nastúpili na cestu s Pánom. Jedni od detstva obdarovaní zodpovednosťou a duchom správneho rozlišovania. Druhí akýsi domotaní, ktorým sa často lepí smola na päty, ale ktorým Pán nesmierne fandí a preto sú obdarovaní pokladom.
 
Akokoľvek poeticky, ba rozprávkovo pôsobia oba príklady, ich pointa je ešte silnejšia. Predstavte si, že kým ich Ježiš rozpráva, sedíte na tráve pri ňom a zrazu vám svitne. Vo svojom vnútri objavíte, že tá prevzácna perla, to je On! Ten poklad, to je On!
 
Tým, ktorým nesvitlo, sa spokojne vrátili domov. Tým, ktorým svitlo – ktorí existenčne započuli Ježiša, začali intenzívne uvažovať a energicky jednať.  Znova ukryli do hĺbky srdca najväčšiu šancu svojho života. Pozbierali všetko, čo mali nedbajúc, že strácajú všetky dovtedajšie istoty. Ponúkli to za nájdený poklad – perlu – Ježiša a šli za ním.
 
Potešme sa týmito príkladmi. Pán nám dal nájsť seba samého. Svet tento poklad nevidí, ani nerozumie nášmu rozhodnému jednaniu a už vôbec nie tomu, do čoho sme investovali všetky svoje istoty. Tie, čo sme mali a bez hypotéky. Ostatní ešte nenašli. Ale pri pohľade na nás šťastných, skôr či neskôr začnú hľadať aj oni.
 
sestra Dáša
Foto: kraj na juh od Jeruzalema, kraj Samárie, malé pole