Darček na prázdniny

V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko: A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“ Mt 11, 25-30
 
V tomto poetickom hymne Ježiš zhrňujúco, doslova preložené odpovedá na konfrontáciu s farizejmi v predchádzajúcich veršoch evanjelia. Odkazuje nám, že akákoľvek ľudská múdrosť ostáva vždy len relatívnou, ba dokonca môže ochorieť a nakaziť aj iných, keď sa neotvorí pre tú Božiu a uzavrie sa  do seba samej. A tiež, že poznanie, ktoré nám Ježiš odovzdal od Otca, ľudskej múdrosti vyhovovať nemusí.
 
Božie kráľovstvo teda nestojí na výkonoch, ani tých najčnostnejších. Je skôr pre tých, ktorí už ďalej nevládzu. Tí sú volaní vymeniť ťarchy, ktoré vlečú, za Ježišovo bremeno, aby tie ich poniesol On sám. To nové, jeho bremeno,  spolu s novými reálnymi ťažkosťami, však budú niesť spoločne s Ježišom. Jeho bremeno je ľahšie aj preto, že vždy má zmysel.
 
Kľúčové slovo poslednej vety chrestós, prekladané ako príjemné alebo užitočné, nám napovedá ešte viac. Evokuje v nás vedomie, že nesením Ježišovho bremena sa staneme aj my Božími pomazanými, dokonca že sa staneme nositeľmi samého Krista. A to je oveľa viac ako dáka duchovná dovolenka. Taký je náš Boh. Výmenou za naše motaniny nám dáva seba, ba pretvára nás v seba samého.
 
sestra Dáša
Foto: Ako naše ťarchy