Tak miloval svet

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Kto v neho verí, nie je súdený. Ale kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Božieho Syna. Jn 3, 16-18

 

Evanjelista Ján prináša rôzne ukážkové situácie z Ježišovej evanjelizácie. K nim patrí aj nočný rozhovor s Nikodémom. Takéto typy, ktoré so svojou vierou vychádzajú von iba potme, v jednej zo svojich homílii  pápež František žartovne nazval netopiermi…

 

Podľa gréckeho textu Nikodém začína svoj rozhovor dosť suverénne: jeho podčiarknuté vieme  je podfarbené absolutistickou istotou. Evanjelista mu to má asi trochu za zlé a odpláca jemnou Ježišovou iróniou: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš?“ Ako Nikodém začína lepšie rozumieť, postupne tíchne. A až po Ježišovo umučenie mizne zo scény. Asi potreboval čas alebo očividný dôkaz? Nakoniec i my sme často trúfalí, že čo všetko vieme – aspoň vo svojom obore. Ale ak ide o lásku, asi sme aj po dlhých rokoch – ako Nikodém – stále ešte nedoukmi.

 

Napadlo nás niekedy, prečo Boh Otec nevydal za svet seba, ale svojho Syna? Veď i obyčajná matka by to urobila dokonalejšie – obetovala by sa namiesto svojich detí ona!? Nie, Otcova láska je ešte dokonalejšia, ako láska tej najobetavejšej, hoc aj svätorečenej matky. Nebeský Otec sa musí dívať na umieranie svojho nekonečne milovaného Syna preto, aby sme sa jeho deťmi mohli stať my. Aby sme jeho lásku drasticky názorne spoznali, lepšie pochopili, do nej vstúpili a jej uverili. Vykúpeným synovstvom boli zaštepení do Otcovej otvorenej rany.

 

Nielen to, Boh, ktorý je láska – ako čítame – nás miluje i s celým svetom. Miluje svet, lebo má v ňom nás, a preto, že ho potrebujeme. Môžeme teda podľa jeho príkladu milovať tento svet aj my, lebo v tomto svete je prítomný Otec, Syn i Duch Svätý a naši bratia a sestry. Pre nich, ale nie bez nich, je správne ho milovať: počnúc kvapkou rosy, až po internet. Aj s dobou, v ktorej práve žijeme – bez úteku do minulosti, či budúcnosti. Je to naša jediná doba a Boh nás zasadil práve do tejto. Či by sme v nej mohli byť nástrojmi čo i najmenšieho dobra, keby sme ju nemilovali? Napríklad aj modlitbou „fb-litánií“ za priateľov pridaním komentáru: Buď s ním Pane… či Požehnaj ho

 

sestra Dáša

Foto: Otec dal svojho Syna, aby každý kto v neho verí, Na hore lásky dnes

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk