Hlavný predstavený načrtol budúcnosť kongregácie

Je veľa otázok, ktorým sa bude musieť venovať hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime a celá Saleziánska kongregácia po skončení 28. generálnej kapituly. V posledných mesiacoch pozornosť takmer výlučne pútala pandémia koronavírusu; ale činnosť Kongregácie sa nezastavila. Pre hlavného predstaveného sa začína nové šesťročie, ktoré bude plné príležitostí, ale aj výziev. Nástupca dona Bosca o tom hovoril pre španielsky katolícky týždenník Alfa y Omega v dlhom rozhovore, z ktorého vyberáme tretiu, záverečnú časť.

 

Aké sú programové línie na nasledujúcich šesť rokov?

Viete si predstaviť, že musíme ešte prehĺbiť to, čo chceme naplánovať na nasledujúcich šesť rokov; ale môžem vám povedať, že naše úsilie pôjde týmto smerom:

– musíme naďalej rásť v charizmatickej identite, čiže povedať si, čo znamená dnes, v 21. storočí, byť saleziánmi dona Bosca, akých nás on chce mať, a uvedomiť si prioritu nášho povolania – byť evanjelizátormi mladých; byť spolu s ich rodinami ich vychovávateľmi; a byť svedkami Božej lásky voči nim.

– Viac než inokedy, sme dnes pozvaní, aby sme boli medzi mladými citmi ale i efektívne prítomní. To znamená stále viac sa opakovane vracať k donovi Boscovi. Hovorím tomu „saleziánska sviatosť“ prítomnosti.

– Prioritou pre nás je formovanie saleziánov a mladých saleziánov, ktorých, nech sme kdekoľvek, dnes svet a Cirkev potrebuje. Nikomu neslúži zovšeobecnenie, ktoré zabíja najdôležitejšiu časť našej charizmy.

– Snívam o tom, že keď dnes vo svete a v spoločnosti zaznie slovo salezián, ľudia, mnohí ľudia dobrej vôle, si uvedomia, že sa hovorí o synoch dona Bosca, ktorí sú a žijú pre mladých, ktorí ich „šialene milujú“ ako Boh miluje svojich synov a dcéry, a ktorí pre nich robia odvážne a radikálne rozhodnutia.

– V našej Kongregácii nastal čas štedrosti, ktorý sa chápe ako disponibilita všetkých 14 500 saleziánov vo svete, ktorí si musia navzájom pomáhať všade, v každej krajine a v každom národe. Nie sme saleziánmi pre jednu krajinu alebo jeden región. Sme saleziáni dona Bosca a naše poslanie, a chlapci a dievčatá, ktorí sú bez príležitostí, vyradení, najkrehkejší, môžu na nás čakať a potrebovať nás na najrôznejších miestach. Musíme sa k nim dostať a preto zavoláme saleziánov z jednej, z druhej krajiny, aby sme pokračovali v rozširovaní obzorov a polí pôsobnosti saleziánskeho poslania.

– A konečne, máme v úmysle pokračovať v raste toho, čo už dnes je veľkou silou a skutočným darom: ide o saleziánsku rodinu vo svete a jej výchovné a evanjelizačné poslanie, ktoré zdieľame so stovkami tisícmi laikmi v krajinách, na ktoré som už poukázal. Toto je ešte stále sila i výzva zároveň.

 

Mali ste po znovuzvolení možnosť hovoriť s pápežom? Čo Vám povedal?

Nie, nehovoril som so Svätým Otcom po mojom znovuzvolení, ale hovoril som s ním v piatok predtým. Najskôr mi pápež nechal posolstvo pre všetkých členov kapituly, ale neskôr sme hovorili cez telefón, keď mi on sám zavolal. Môžete si predstaviť, čo to znamenalo pre celú generálnu kapitulu, keď nám Svätý Otec zavolal, aby nám povedal, že nám posiela odkaz dôležitý pre neho i pre nás. Správu, ktorá v sebe nemala nič oficiálneho, a ktorá v sebe pre nás nesie celý program. Vynikajúci odkaz, ktorý už prekladáme do línií riadenia kongregácie na nasledujúce roky. Nepochybne, máme pápeža, ktorý miluje každého člena Cirkvi a miluje každého muža a ženu dobrej vôle. A aj my, ako členovia saleziánskej kongregácie a rodiny, cítime, že nás Svätý Otec veľmi miluje. Pre mňa je to viac ako zrejmé, že v Cirkvi prežívame čas milosti, uprostred toľkej bolesti a krehkosti, ktorá zasahuje aj samotnú Cirkev.

 

Pred koronavírusom sa veľa hovorilo o prevencii zneužívania a o postavení žien. Ako saleziáni riešia obe situácie? Aké kroky prijali v oboch oblastiach?

Je to určite jedna z najsmutnejších stránok v dejinách Cirkvi. A je to najväčšia tragédia a škoda, ktorú môže salezián spôsobiť, pretože sme sľúbili, ako don Bosco, že náš život bude pre mladých. Môžem vás ubezpečiť, že už mnoho rokov (môžem hovoriť zo svojej skúsenosti provinciála od roku 2000) vo všetkých častiach sveta, v ktorých sa nachádzame, konsolidujeme a budujeme etický kódex. A pridávam ďalšie nuansy: po dlhú dobu – a na tejto generálnej kapitule sa to pociťovalo veľmi silno – v úplnom súlade so synodou biskupov o mladých a v spojení s apoštolskou exhortáciou pápeža na túto tému, hovoríme o všetkých druhoch zneužívania. Požiadal som našu kongregáciu o radikálnu, prednostnú, osobnú, inštitucionálnu a štrukturálnu voľbu v prospech najnúdznejších, najchudobnejších a najvylúčenejších chlapcov a dievčat. A tiež prioritnú a radikálnu voľbu ochrany chlapcov, dievčat a mladistvých obetí akéhokoľvek zneužívania vrátane sexuálneho, ale nielen: aj zneužívania spojeného s násilím, s nedostatkom spravodlivosti, so zneužívania moci… Je to tak hrozné, že to veľmi očierňuje a ničí ľudské osoby.

 

Ale nechajte ma povedať o tejto veľmi bolestivej téme ešte jednu kritickú poznámku. Poviem ju vo forme otázky: kedy budeme mať v spoločnosti úprimnosť a čestnosť povedať si, že máme vážny sociálny problém týkajúci sa sexuálneho zneužívania neplnoletých osôb, ktorý sa nerieši? Kedy si spoločne povieme a uznáme, že veľká väčšina týchto situácií sa vyskytuje v rodinnom prostredí, s rodičmi alebo s inými členmi rodiny? Kedy budeme mať spoločenskú odvahu rozšíriť odsúdenie na všetky inštitúcie a skupiny, ktoré sú do toho zapojené? Úprimne; neverím, že je to problém, ktorému v spoločnosti čelíme až do posledných dôsledkov.

 

Nakoniec, pokiaľ ide o ženy, poviem dve veci: prvá je, že don Bosco mal vždy v oratóriu na Valdoccu postavu matky; matku pre svojich synov. Prvou bola jeho matka, mama Margita. Tento jej príklad nasledovali ďalšie saleziánske matky (napríklad matka blahoslaveného Michala Ruu, jeho prvého nástupcu) a dokonca aj matka biskupa Gastaldiho. Druhé je toto: magistérium saleziánskej kongregácie prostredníctvom generálnych kapitúl mnoho rokov žiada, aby v saleziánskych dielach ženy mali svoje miesto vo výchove. V početných úvahách sa úplne preukázal a ocenil význam prítomnosti žien v mnohých saleziánskych výchovných dielach.

 

ANS, OnMiSDB

Zdroj: saleziani.sk

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk