Ježišov štýl sprevádzania

V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“ On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba. Lk 24, 13 – 35
 
Cesta so Zmŕtvychvstalým do Emauz je studňou ľudskosti a spirituality. V kontexte zasväteného života sa ňou možno inšpirovať v prepotrebnom umení ako sprevádzať. Najprv sa vzkriesený Pán celkom nevtieravo objaví presne tam, kde sa jeho dve zablúdené ovečky nachádzajú. Prispôsobí sa nielen ich rytmu, ale aj nesprávnemu smeru: nadol a preč z Jeruzalema. A to nielen na kúsok. Sprevádza ich kráčajúc s nimi naživo.
 
Zároveň v emotívne zdemolovaných učeníkoch jemne načne to, čo v nich ide prasknúť, či zadusiť. Nenásilnou otázkou otvorí ich vred depresie, ohromnej ľudskej i duchovnej krízy, ktorú im spôsobil zhustený rad intenzívnych predveľkonočných udalostí. A to počnúc eufóriou slávnostného vstupu do Jeruzalema, až po úplný kontrast zločinecko-sadistickej popravy Učiteľa, do ktorého nevedome vkladali aj svoje menej autentické očakávania.
 
A napokon Ježiš sprevádza aj ich myšlienkové pochody. Podľa gréčtiny im exegézou (v slovenčine výkladom)  poukáže na jednoduchý fakt: To, čo sa udialo nie je náhoda, ani diablovo víťazstvo. Boh túto výkupnú obetu pripravoval od prvého hriechu… Pri svojom výklade Ježiš staval na tom, čo jeho učeníci z Písma vedeli a dopĺňal to, čo si neuvedomili. Tak im počas upokojujúcej jarnej prechádzky pomohol poskladať mozaiku spásy. Sprevádzaní učeníci teda prešli fyzicky cestu z Jeruzalema do Emauz, ďalej emotívnu cestu z depresie k najkrajšej radosti z Ježiša, ktorý im vrátil všetko: nádej, pokoj, lásku, istotu. A napokon cestu od myšlienkového chaosu nielen k pochopeniu, toho čo sa stalo, ale aj ku vzkriesenej viere.
 
Celá udalosť má len jednu chybu: v najlepšom im Ježiš zmizol. Je tu však radostná správa. V originálnom texte nie je reč o zmiznutí. Píše sa v ňom, že sa im Ježiš stal neviditeľný. A to je ohromný rozdiel. On sa ani dnes nehrá na schovávačku, pri ktorej by sme ho museli naháňať, kde vlastne je. Jednoducho od zmŕtvychvstania je s nami vždy a všade. Zatiaľ neviditeľne, ale je práve tu pri tebe, s tebou. Koľkokrát to i samé Písmo opakuje!
 
Aby som nezabudla, dnes každý krstom vzkriesený k novému životu, ktorý sprevádza podľa Ježišovho štýlu, by mal zmiznúť (vlastne stať sa neviditeľným) až vtedy, keď nastanú tri skutočnosti: obrat sprevádzaného správnym smerom, uzdravenie jeho emócií a pochopenie Božieho plánu s ním.
 
sestra Dáša
Foto: Cestou do Emauz, Vzkriesený, zvyšky chrámu v Emauzoch