S krížikom po funuse
Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“ Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu. Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“ Mt 28, 1 – 10
Keďže pravoverní židia majú dodnes zvyk pochovávať v deň úmrtia, zvykli tri dni bdieť pri hrobe. Pre istotu, že nebožtík skutočne zomrel. Ironicky túto „službu“ pri Ježišovi z dôvodu Paschy robili strážnici od veľkňazov.
Obe spomínané Márie boli aj pod krížom. Ešte v piatok odprevadili Ježišovo telo až k hrobu a po skončení pre židov najsviatočnejšej soboty v roku sa chcú k nemu opäť vrátiť. Zaručujú tak pravosť nielen Ježišovho hrobu, ale aj svedectva o všetkých udalostiach.
Už sme si tak zvykli na scenár prázdneho hrobu, že pri ňom ani nerozmýšľame. Nestihneme si všimnúť, že keď ženy prichádzajú k hrobu, tak je ešte zatvorený. A že až po ich príchode a v ich prítomnosti nastáva hukot zemetrasenia, ktorým je kameň z hrobu odvalený. Vyľakali sa zrejme nielen ony, ale ešte väčšmi stráž, pre ktorých triašku použil evanjelista ten istý koreň slova ako pre zemetrasenie. Do tejto scény vstupuje prekrásny Boží posol, ktorý povzbudzuje ženy: „Vy sa nebojte a nazrite do hrobu. Presvedčte sa, že je prázdny!“ Naopak strážnici po svojom otrase stuhli ako mŕtvi. Evanjelista sa zrejme hrá s iróniou, že mŕtvy Ježiš je živý a živí strážnici sú ako mŕtvi.
Vonkajšie znaky Ježišovho vzkriesenia, vrátane triašky strážcov, potrebujeme iba my, slabí, krehkí ľudia. Všetky tieto apokalyptické znamenia aj tak prišli s krížikom po funuse: hrob už bol prázdny. Veď Ježiš nepotreboval ani zemetrasenie, ani pomoc anjela, aby ho opustil. On ho zanechal s neopakovateľnou magnificenciou sám, ešte pred nimi.
A keď už anjel bol plný vznešenosti, aký musel byť samotný Ježiš, ktorý sa potom i sám zjavil ženám?! Nemal anjel za úlohu pripraviť ženy, aby kontakt s nadprirodzenom Vzkrieseného nejako zvládli? Aj my sa môžeme opätovne rozhodnúť: Komu uveríme – dnes nanovo, do špiku kosti – strážiacim vojakom, alebo učeníčkam Ježiša? Veď obe cesty sú až doteraz stále o viere…
Všetkým Vám zo srdca prajem neopakovateľne svätú Veľkú noc, sr. Dáša
Foto: Doska, na ktorej ležalo Ježišovo telo, Vchod do celého hrobu, vchod do miesta, kde ležalo Ježišovo telo
