Skromný Kráľ

Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov  a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne!  A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: »Pán ich potrebuje.« A hneď ich prepustí.“  Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok:  „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“ Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal.  Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol.  Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu.  A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“  Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“  A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“ Mt 21, 1-11
 
Rímski cisári, Herodes Veľký ale i Pilát vstupovali do Jeruzalema s veľkou pompou – v sprievode osobnej stráže v parádnom zbroji, s vojskom za hlasov bubnov, trúb a s vejúcimi zástavami. Ježišov vstup s rozjasanými vidiečanmi z Galilei bol oproti nim skoro iba paródia. Navonok nesmel prekročiť hranice verejného poriadku, lebo inak by ho strážnici uväznili skôr, než mohol doviesť svoje poslanie počas Paschy k zavŕšeniu. To však bol len vonkajší obraz Ježišovho slávnostného vstupu do milovaného mesta.
 
A predsa, podľa doslovného prekladu tento skromný sprievod spôsobil v Jeruzaleme zemetrasenie. Jeho vstup zatriasol celým mestom. Lebo pocítilo, že tentokrát do neho vstupuje autentický  a od vekov očakávaný Kráľ? A pritom to bol až ostentatívne nenásilný vstup bez akýchkoľvek zadných vrátok.
 
Ježišov jednoduchý a predsa slávnostný sprievod však nadväzuje na dejinnú tradíciu uvedenia nových izraelských kráľov. Vychádza nielen zo známeho obrazu Šalamúna pri jeho korunovácii, ale najmä Dávida, ktorý bol nútený s ponížením opustiť mesto za prenasledovania vlastným synom a ktorý sa do neho rovnako ponížene vrátil. Nie ako triumfujúci víťaz, ale ako malý, zranený hriechom i smrťou svojho syna Absolóna.
 
Aj Ježiš sa vracia k tým, ktorý od neho odpadli (porov. Mt 23,37). Vstupuje do Jeruzalema ako neschopný boja. Paradoxne je naša záchrana  v tom, že nevie a nechce bojovať zbraňami tohto sveta. Ježišova lekcia vedie práve týmto smerom: je kráľom, ktorý ani v posledných chvíľach pozemského života nedal prednosť triumfu pred skromnosťou. Kiež jeho príklad v nás žije nielen počas tohto Svätého týždňa, ale navždy.
 
sr. Dáša
Foto: Betfage, Freska v chráme, Vstup do chrámu