Živý chrám

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“  a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať,  – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“ Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom. Lk 2, 22 – 40
 
Podľa prvého čítania v čase náboženskej krízy a neporiadkov pri bohoslužbách, prorok Malachiáš presvedčivo sľubuje Izraelu nový začiatok. Do chrámu, kde prebýval Najvyšší a kam smerovali všetky nádeje vyvoleného ľudu má prísť viditeľne a hmatateľne Pán ako Vládca. Na veľké stretnutia s Pánom sa už od čias Mojžiša mal ľud posvätiť zdržanlivosťou a vypraním svojich šiat. Prorok však oznamuje, že tento krát sám Pán bude očisťovať vyvolených ohňom a lúhom. Chce si ich pripravovať na dokonale čistú obetu novej zmluvy – na Eucharistiu.
 
Lukášovo evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme a jeho posledná veta evanjelia odkazuje na učeníkov, ktorí v chráme neustále velebili Boha. Ba podľa Lukáša 40 dní po svojom narodení do chrámu prichádza Pán v malom dieťati a o niekoľko desaťročí 40 dní pred svojím nanebovstúpením, cez veľký týždeň ten istý Pán denne učí v chráme. A pritom Lukáš nebol Žid a evanjelium písal pre pohanov. Centralita Boha a modlitba na všetky spôsoby – to je jeho štýl.
 
Tak, ako sa okolo Márie a modliacich sa apoštolov pri zoslaní Ducha Svätého utvárala prvotná Cirkev, tak sa jej zrod anticipuje už pri obetovaní malého Ježiša. V Malachiášom ohlásenom slávnostnom okamihu sú v chráme nenápadne zastúpení všetci: muži i ženy, rodiny i deti, starí i zasvätení. A všetci sú preniknutí Duchom svätým. Vlastne, všetci sú Pánovi. Všetci zasvätení, Jedinému.
 
Tak sa v treťom židovskom chráme už vtedy počal nový chrám – Cirkev. Ten už nebude treba znovu a znovu stavať. Nový Boží chrám – Cirkev je založená na inom základe: na Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. V jej strede je Mária a spravodliví Pánovi, počnúc Jozefom, Simeonom, Annou a pokračujúc apoštolmi, učeníkmi… zasvätenými. Ba začína sa rodiť – podobne ako v Márii – chrám Boží v srdci človeka.
 
Takáto je definícia každého zasväteného – je miestom kolosálneho a zároveň úplne nenápadného zatienenia človeka Bohom, prináležania Jemu. Jeho najvnútornejšou identitou je rezervovanosť Pánovi, zameranosť na neho, vo všetkej duchovne, psychicky i fyzicky nevýslovnej intimite, o plodnosť ktorej sa výsostne stará On sám.
Čisti ma Pane, ohňom i lúhom…
 
sr. Dagmar Kráľová
Foto: Brána vstupu s malým Ježišom do chrámu, po vstupe približné miesto jeho obetovania