Júlia Balážová sa angažovala u saleziánok a dnes je z nej mama

Júlia Balážová, za slobodna Čižmárová, dnes býva v Žiline a rolu animátorky a saleziánskej dobrovoľníčky vymenila za rolu manželky a mamy. Pred tým pracovala ako marketingová manažérka, kde naplno rozvíjala schopnosti získané v Laure, združení mladých. 
 
Ako si spoznala sestry saleziánky?
V piatom ročníku nás naša dejepisárka (sr. Monika Meryová FMA) pozvala na stanový tábor. A tam to všetko začalo. Naša táborová skupinka Tiene sa začala stretávať na oratkách a stretkách. Potom to boli birmovanecké a animátorské stretká, duchovné obnovy a cvičenia a samozrejme tábory a množstvo iných menších podujatí a školení. Počas vysokej školy na fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave som „praxovala“ v mediálnom tíme Laury, združení mladých, odkiaľ som sa neskôr dostala aj do predsedníctva. Najprv ako členka, potom ako predsedníčka.
 
Čo pre teba znamenalo byť predsedníčkou v Laure, oz, kde sa angažujú saleziánky?
Bol to pre mňa veľký zlom a to hneď z viacerých dôvodov. Bolo to moje prvé zamestnanie po vysokej škole. Práca na plný úväzok. Musela som sa presťahovať do Bratislavy, začať si budovať nové spoločenstvo. V rukách som mala veľkú zodpovednosť. Komunikovala som s predsedníčkami stredísk, ktoré mali tak o 10-20 rokov viac ako ja. Napriek všetkým tlakom a strachu z môjho prípadného neúspechu to bolo veľmi pekné a zároveň náročné obdobie, z ktorého čerpám dodnes.
 
Čo konkrétne máš na mysli?
V mediálnom tíme som sa zdokonaľovala v grafických zručnostiach, vo fotošope, v tvorbe textov a v písaní článkov… Veľa mi dala aj Mediálna škola, hlavne v oblasti fotografie. Vďaka tomu, že som bola v organizačnom tíme, mohla som absolvovať fotografický kurz až 3 razy. Členstvo v predsedníctve ma obohatilo najmä o komunikačné zručnosti a schopnosti plánovať a hodnotiť. Vtedy mnou menej obľúbené SWOT-ky mi neraz pomohli aj v „komerčnom“ živote. Ako predsedníčka som musela popracovať na svojich manažérskych zručnostiach. Predsa len – manažovať dobrovoľníkov, kde neexistuje finančná odmena je dosť náročné. Avšak mala som okolo seba veľa dobrých manažérok a žhavičov, od ktorých som čo-to pochytila. Najmä sr. Ruši (Eva Rušínová) a jej nikdy nekončiace originálne povzbudenia. Ona ma vždy vedela nakopnúť, aby som sa nemotala v malichernostiach a vedela sa povzniesť a ísť ku podstate. Podstatou bolo vždy spokojné srdce.
Spomínam tu síce všemožné zručnosti a schopnosti, ale popri všetkom nesmiem zabudnúť ani na tie duchovné veci, ktoré sa skrz to všetko ťahali. Nebyť týchto aktivít, kto vie, kde by som dnes bola a ako by som žila.
 
Čo považuješ za najväčší prínos neskôr v tvojom zamestnaní?
Komunikácia s ľuďmi je neskutočne dôležitá. Či už v práci, alebo aj doma v rodine či v spoločenstve. Schopnosť vyjadriť svoj názor, aj keď je iný, diskutovať a hľadať spoločné riešenia, zamýšľať sa nad smerovaním a cieľmi, vedieť sa odosobniť a povedať NIE. To všetko sú veci, ktoré mi vďaka práci v Laure pomohli a stále pomáhajú jednoduchšie plávať životom.
 
Čo robíš teraz, ako sa angažuješ?
V súčasnosti som na materskej dovolenke spolu s mojim manželom. Tento čas sme si vyhradili najmä na budovanie vzťahu s našimi deťmi a vzťahov s mladými rodinami. Veľa našich priateľov má deti a tak sa snažíme spolu stretávať, výletovať a navzájom sa rozprávať a povzbudzovať. Na Solinkách, kde bývame, máme tiež rodinné stretko, ktoré rozširuje túto sieť mladých rodín na malé getto.
 
Ako vnímaš svet mladých a čo je podľa teba v ich výchove výzva?
Ako mama sa na výchovu pozerám úplne inak, ako keď som bola animátorka a dobrovoľníčka. Existuje veľa kníh a materiálov, veľa výchovných teórií a google pozná na všetko odpoveď. V tomto zmysle by mala byť výchova jednoduchá. Veď všetko máme pod palcom. Všetko si vieme nájsť. A k tomu tie megapozitívne a vysmiate fotky a statusy na facebooku. Vyzerá to, že všetci sa majú dobre, nič im nechýba a že život je gombička. Ale v reáli to tak vôbec nie je. Všetko si treba poctivo odpracovať. A nevzdať sa svojich ideálov pri prvom neúspechu. Mať po ruke spriaznenú dušu, ktorá vie povzbudiť, ktorá vie uvoľniť tlak okolia, že nie si dosť dobrý, keď ti to nefunguje tak super ako všetkým ostatným na facebooku.
Dnešní mladí to majú náročnejšie ako my kedysi. Majú množstvo digitálnych pomocníkov a nespočetné množstvo informácií, v ktorých nie je ľahké sa hýbať. Veľkú výzvu vidím v kvalitných kaučoch, lídroch, mentoroch, animátoroch, duchovných vodcoch… Mať nejakú múdru spriaznenú dušu, ktorá v dôležitých obdobiach stojí v tichosti pri nich, ktorá pomáha odkrývať hranice a záchytné body, ktoré pomáhajú udržať si stabilitu
 
Ako si predstavuješ saleziánku na najbližšie roky?
Občas v habite, občas v civile, nahodenú, upravenú, pekne šik. A vyspatú do ružova.
 
Foto: archív Júlia Balážová