Láska chce komunikovať, viesť dialóg

Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.  Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje.  Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja.  A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. Jn 14, 23 – 29
 
Povzbudeným Ježišovým víťazstvom nad smrťou nám cirkev v nedeľnom evanjeliu opäť predkladá tému lásky. Nie abstraktne, ale podľa Ježišových slov ako konkrétnu imatrikuláciu do stánku Božej lásky. Aj spolu s cestou k nej, ktorou je počúvanie a počúvnutie, prijatie a žitie evanjelia.
 
Práve v tomto úryvku nachádzame definíciu toho, že evanjelium je Božie slovo: je od Otca, dané cez Syna a sprevádzané prisľúbeným Duchom Svätým. Ak je láska vždy spätá so slovom, platí to aj pre to Božie. Lebo láska chce komunikovať, viesť dialóg. Tá Božia prostredníctvom evanjelia, ktoré nám dáva námety prečo a ako hovoriť so svojím Bohom, o čom s ním hovoriť a ako lásku žiť. A Duch Svätý nám ako najlepší Učiteľ a Vychovávateľ Otcovo slovo nielen vysvetľuje, ale aj pripomína. Ježišove slová sa točia stále okolo podstatnej skutočnosti: Boh a jeho láska je v nás a my v ňom. Ako garanciu správnej cesty nám Ježiš zanecháva pokoj, ten svoj, ktorý sa nedá kúpiť ani len za bitcoiny u najväčších vládcov sveta. V čom je Ježišov pokoj iný? Je to mesiášsky pokoj, plný požehnania. Pokoj z jednoty s Otcom, pokoj v jednote so smerovaním, zmyslom a cieľom sveta, ktorým je prebývanie v láske.
 
Cesta kresťana je putovanie s pokojom srdca do stánku milovania, ktorý nám Ježiš zaslúžil svojou smrťou. Táto cesta lásky je nenápadná, uzučká. Je tichá, nenásilná ako nádejné smerovanie k zachraňujúcemu svetielku v tmavom lese. Stačí jej iba uveriť, počúvnuť jej hnutia vo svojom srdci a vydať sa  v našich každodenných vzťahoch smerom k nej. Čerpajme zo svetla Božieho slova, ktoré živí našu lásku. Osvetľuje cestu do nového, blaživého Jeruzalema z druhého čítania. A aj keď v lesoch panelákov a podnikov nenájdeme ešte ten nebeský, na ceste lásky sa ocitneme v oáze pokoja Ježišovho šalomu. Jeho pokoj je vigíliou toho v nebeskom meste pokoja – Jeru-šalema – kde je tvoj i môj definitívny príbytok s Baránkom.
 
Autor a foto: sestra Dáša
Cenacolino (Pozn. Cenacolino je kresťanská kaplnka v blízkosti večeradla, ktoré je vo vlastníctve moslimov a preto sa tam nedá slúžiť svätá omša).