Kto nič nerobí, nič nepokazí

Mám rada múdre a pravdivé príslovia starých mám. Stručné, jasné, výstižné a najmä vyjadrujúce úžasnú ľudskosť. Odhaľujúce zároveň slabosť i výnimočnosť každého človeka. Nie sú ukryté v hrubých knihách. Píše ich život sám. Rada vám časť prečítam.
Humenné hore nohami a vianočné prípravy v plnom prúde. V kaplnke vyrastá Betlehem pod jagavým stromčekom, v jedálni štrngocú príbory a v kuchyni dve juniorky s nadšením spievajú  koledy. Samy  sa prihlásili variť a piecť. Lebo čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel. Ako ale na to? Hanba nehanba – zvoní priateľ na telefóne. Predsa učený nikto z neba nespadol. Dobrá rodičovská rada na úvod vždy dodá sily. Zvoní, a zvoníííí – „Haló, druhá strana, čo je s vama???“ Neostáva iné ako dočkať času ako hus klasu.
Avšak bez práce nebudú koláče. Treba začať. Cukor sa už topí a sladučko vonia. Iba tie hrudky stále nemiznú. „Vieš čo, moja mama ten karamel prelieva cez sitko. Skús.“ Dobrá rada nad zlato. Skúsila. Avšak miesto karamelu pretieklo celé sitko. „Vieš, moja mama má to sitko kovové.“ Nuž, všetko je raz prvý raz. Trpezlivosť ruže prináša. Cukor sa zas topí a sladučko vonia. Druhý pokus bol naozaj úspešný. Povzbudené týmto zdarom, pustili sa do chystania štedrej večere.
Šalátik sa premiešal, kapustnička voňala, už len tú rybku vybrať z mliečneho kúpeľa, nahodiť do trojobalu a smažíme. Oou. Smažíme? Prišlo k zázračnému rozmnoženiu rýb. Z jedného kusa bolo v momente päť. Tieto výnimočné schopnosti neboli očakávané ani ich výsledky vhodné k štedrej večeri. Našťastie niektoré kusy tohto daru ešte odpočívali v mrazničke. Keďže darovanému koňovi sa na zuby nemá pozerať, problém nehľadali v  rybke, ale v spôsobe prípravy. Čo ak sa nemala kúpať v tom mlieku? Asi sa mala vysmážať zamrazená. Jasné, čo môžeš urobiť hneď neodkladaj na potom. Musím vám povedať, že je to hotové umenie dať do trojobalu zamrazený kus ryby, ktorý sa ani nevmestí do nádob, v ktorých ju obaľujete. Ale usilovnosť všetko premôže. Vysmážanie mrazenej ryby bol natoľko famózny úkaz, že v priebehu 5 minút o tom vedeli všetci členovia obidvoch rodín a všetci riešili problém, ako spojiť tú rybaciu drť.  Ani z voza ani na voz.   Mierne zúfalstvo premohol najlepší nápad zúčastnených na telefóne. „ Urobte z toho rybacie fašírky!“  Veď je pravda, že dobrý pisár i planým perom napíše. A tak sa výnimočné rybacie fašírky  vynímali na štedrovečernom stole a dve juniorky len ticho dúfali, že hlad je najlepším kuchárom.  A bolo tak. Koniec dobrý, všetko dobré.
Tak toľko som prečítala zo života, že kto nič nerobí nič nepokazí. A kto robí s Láskou, môže aj pokaziť.
sr. Jana Obalová