Rožňavské Vianoce v rodine

24. decembra, 17:00. Saleziánske komunity sestier a bratov sa stretávajú spoločne v kaplnke a začínajú Štedrý večer spoločnými večernými chválami. Otec Ján predsedá, ostatní sa aktívne zapájajú, modlia, recitujú, spievajú.
Po úvodných modlitbách sa spoločne už aj s desiatimi deťmi z krízového centra pre deti a rodinu všetci zhromaždia okolo krásne prestretého štedrého stola. Spoločný čas začína opäť modlitbou a čítaním evanjelia o narodení nášho Záchrancu Ježiša Krista. Chutnými chodmi i jedlami, ktorých skúšanie je pre niektorých výzvou („tá kapustnica ti určite neuškodí“, „aha, ten pstruh ožil a máva chvostom“) sa postupne, počas vzájomných rozhovorov i drobnej výpomoci či všímavosti suseda, prepracuje všetkých dvadsaťjeden účastníkov tohto spoločného večera až k tvorivým a vtipným súťažiam v skupinkách. Po úspešnom splnení troch úloh nastane konečne tak dlho očakávané rozbaľovanie darčekov, skúšanie a tešenie sa z nich… ale i spoločné upratovanie, až kým nenastane čas pre deti ísť spať, pre kňazov slúžiť polnočné omše, pre sestry zaslúžený oddych po toľkých prípravách..alebo aj nie.
Krásna predstava spoločného večera, na ktorú som sa už pár týždňov tak tešila, sa postupne naplnila. Akurát aj pri nej som si uvedomovala, tak ako počas celých piatich mesiacov, odkedy som v Rožňave, že jednota je veľmi vzácna vec, ktorá je krásna, ale dosť veľa stojí a ľahko sa rozbíja. Stojí veľa osobnej snahy, modlitieb, obety aj sĺz, komunikácie, tolerancie a odpúšťania, jedinečným príspevkom každého do spoločného diela, občas potrebným zaskakovaním za chorého člena komunity, vyjadrením pochopenia a podpory, ale aj kritiky a vlastného názoru. Avšak iba takto spoločne môžeme s istotou hľadať, nachádzať a plniť Božiu vôľu. Vydávať svedectvo tomuto mestu. Napĺňať svoje povolanie. Deň po dni. Ako jedno spoločenstvo. Ako v rodine.
Sestra Elena Holá, FMA