Čaro obyčajných vecí

Prepožičala som si od Simi Martausovej názov jej piesne, lebo dosť dobre vystihuje situáciu u nás v Nitre. Obyčajné veci sú neraz hotovým pokladom. Pravdaže nestanú sa ním samé od seba. Vždy za tým niekto je.
Asi sme dnes už dosť zvyknutí , že svet okolo nás beží rýchlo, že sa od nás veľa žiada, že cítiť tlak z viacerých strán… A predsa sú momenty, keď máme pocit, že sa čas zastavil pri prežívaní niečoho krásneho,  že stretneme ľudí, pri ktorých sa cítime pokojne, alebo tých nezištne pomáhajúcich…
Obyčajné veci. Namontovanie poličiek, oprava sprchovej hadice alebo pokazenej postele… V dome sa vždy nájde niečo, čo treba opraviť. Máme našťastie susedov, ktorí prídu zakaždým s veľkou ochotou pomôcť. Pani suseda zas pravidelne nosí kvety pre Pannu Máriu do našej kaplnky. Relikvie don Bosca a Márie Mazzarellovej už máme v pekných darovaných relikviároch, lebo niekomu zo saleziánskej rodiny na tom záležalo. Potrebovali sme v práci na Orecháči skladové miesto. Špirituál seminára zohnal staršiu unimobunku. Paráda. O dva dni však nedočkavá mládež vypáčila časť plechu. Pozvárať to prišiel pán farár s údržbárom pastoračného centra, lebo mestská firma si dala na čas… Mrzne? Sestry, čo keby som vám dobil batériu do auta, doniesol som aj potrebné veci  – z ničoho nič navrhol kolega. Potrebujete darčeky pre rodiny na Mikuláša a Vianoce? My sa postaráme, povedali misijné sestry a exallievi. Potrebovali sme vymiesť komín na chate. Pri debate na večeri na neďalekej františkánskej fare sa hneď našli ochotné ruky.  Od viacerých ľudí som tu už počula hrejivú vetu – modlíme sa za vás sestry…
Obyčajná ochota, obyčajná pozornosť. Avšak pretavené na poklady. A ako spieva Sima –  zanechali stopy vo mne/v nás.
sr. Mirka Tarajová