„Aha, mami, ona je tu zasa!“

Bol deň skoro ako každý iný, taký normálny, obyčajný. Ráno bola sv. omša a potom už rýchlo do školy (ešte stále som z nej nevyrástla :). Cestou som už stretávala väčších i menších žiakov ako v mravenisku. Objavili sa úsmevy, pozdravy, s niektorými sme prehodili možno aj pár viet a už zvonilo.
 
Po vyučovaní ma čakal ešte krúžok v škôlke a keď sa to neposedné čudo skončilo, ponáhľala som sa do Kaťáku. Zastavila som sa však doma aspoň zložiť veci a vtom: „Aha, mami, ona je tu zasa!“ To povedala jedna malá škôlkarka, keď prišla k nám na krúžok do SCVČ Laura. V ten deň sme sa stretli už tretíkrát. Jej nadšenie ma milo prekvapilo. Ani som si neuvedomila, aké krásne je znova stretnúť ľudí, ktorí sú pre mňa darom. A možno sa to všetko časom zdá byť už obyčajné, no predsa je v tom malý zázrak.
-fm-