Keď jej zomierala mamka
V jednu novembrovú nedeľu sa dom sestier na Kopánke v Trnave zaplnil asi 20 dievčatami a návštevou mojich priateľov, manželov Ondrušových z Lozorna.
Zuzka začala rozprávať celý ich životný príbeh takto: „Teraz v čase modlitieb za duše v očistci si stále pri návšteve cintorínov uvedomujem, aké by to bolo krásne, keby pri každom hrobe bola aj kniha života človeka, ktorý je tam pochovaný. Lebo každý život je darom a tajomstvom a jedným veľkým príbehom.“ Aj ich životný príbeh bol nám všetkým na povzbudenie, ako Pán Boh vie z každej situácie v minulosti vyťažiť nesmierne dobro, ak sa necháme sprevádzať v živote vetou: Ak sa budeš modliť, nikdy sa nepomýliš, Boh si ťa privedie do cieľa“. Je to veta, ktorá ju sprevádzala od detstva, kedy jej zomierala mamka, avšak stále zostala prítomná v jej srdci.
Manželia Ondrušovci boli pre nás krásnym svedectvom toho, že vzájomná láska, úcta a komunikácia má svoj význam a prináša ovocie nádherného rodinného života, ak zároveň otvoríme naše srdce v úplnej dôvere Bohu. Ich jednoduché a úprimné slová a svedectvo života sa ešte dlho niesli v našich srdciach. “
sr. Monika F.