Každý deň sa učím niečo nové

Sestra Helena Šlenkerová odpovedá na otázky o svojom prežívaní rôznych momentov rehoľného života.
V Bratislave žiješ už 8 rokov. Viac času tráviš za počítačom ako priamo s mladými. Je to pre teba ako saleziánku náročné?
Prechod z rómskej osady do kancelárie v Bratislave bol pre mňa veľkou zmenou. Naplno som si uvedomila, že moje poslanie saleziánky budem prežívať iným štýlom – že aj prácu s papiermi,  účtovným programom, internetom, písanie žiadostí a správ, či nekonečné čítanie stále sa meniacich zákonov môžem obetovať za spásu duší. Stále mám však aj priamy kontakt s mladými. Učím náboženstvo na štátnom gymnáziu a starám sa (d)o mladých v miestnom stredisku Laury a na Daliborku. Rada trávim čas s mladými aj na stretnutiach typu Festival Lumen či P18.
Nie je to príliš široký záber rôznorodých činností?
Niekedy je pre mňa unavujúce udržiavať sa „v obraze“ ako katechétka, účtovníčka, sprievodkyňa mladých, predsedníčka strediska Laury a znalkyňa meniacej sa legislatívy zároveň. Výhodou je, že striedanie týchto činností prináša aj pestrosť.  Keď som unavená z práce za počítačom, teším sa na študentov do školy. A keď sa vrátim z nejakého víkendového stretnutia animátorov, dobre mi padne urobiť si v tichu kancelárie účtovnícku robotu.
Vidíš „ovocie“ tvojho saleziánskeho poslania?
Najčastejšie sú to také drobné veci, keď mi niekto zverí modlitbový úmysel a o nejaký čas sa dozviem, že Boh skutočne počíta s mojou modlitbou a veci sa menia k lepšiemu. Mám rada aj také „aha-okamihy“, keď sa v škole o niečo snažím a zrazu vidím, ako to niekomu dôjde a dostane sa na nový level prežívania svojej viery. Alebo keď dievčatká zo stretka vyrastú na starostlivé obetavé animátorky. Alebo keď sa 16-ročná dievčina vďaka táborom a stretku rozhodne pripravovať na prvé sv. prijímanie. Teší ma aj práca pre provinciu. Napríklad keď nájdeme štedrého dobrodincu a vďaka tomu udržíme dielo, ktoré je veľmi potrebné.
Čomu si sa v poslednej dobe naučila?
Každý deň sa učím niečo nové. Aj vďaka mojej práci na ekonomáte provincie, aj vďaka kontaktu s mladými. Tí ma udržiavajú „apdejtnutú“ v rýchlo sa meniacom svete mladých a rozširujú moju slovnú zásobu o nové pojmy. Naposledy to bolo „čeripikovanie“, z anglického cherry-picking. (Tento výraz použil jeden z mojich študentov, keď sme hľadali pomenovanie takého prežívania katolíckej viery, keď si z nej človek vyberá iba to, čo sa mu hodí, resp. je preňho pohodlné). Veľa ma učí aj Duch Svätý, keď mi „odhaľuje Písma“ a dáva poznať súvislosti. Keď zažívam Božiu lásku a milosrdenstvo. Kto je on a kto som ja.
Čo chceš odkázať čitateľom nášho webu?
Som rada, že don Bosco založil saleziánsku rodinu, v ktorej si skutočne každý môže nájsť svoje miesto. Pozývam každého, komu je saleziánska charizma sympatická , nech sa pridá k nášmu poslaniu sprevádzať mladých, aby sa stávali dobrými kresťanmi a statočnými občanmi. Modlitbou, obetou, dobrovoľníctvom, finančnou alebo inou podporou.