Prežili pôst ako nikdy predtým
Stretko Nevadí, že sme sa spojili navštevujú mladí od 17 do 21 rokov v stredisku na Mamateyovej ulici v Bratislave. Ich animátori si dlho lámali hlavu nad tým, ako im dať zažiť pôst, ktorý trvá štyridsať dní, čiže dlho. Z prežívania predchádzajúcich pôstov majú dosť negatívne skúsenosti, lebo trvá veľa dní a im sa nikdy nepodarilo vydržať až do jeho skončenia.
Sr. Eva spolu s animátorom Mišom dali hlavy dokopy a vymysleli niečo akčné a aj pôstne. Rozhodli sa, že mladým budú posielať pôstne aktivity cez sms a to len deň vopred. Nešlo iba o sms-ky urob toto, urob tamto. Každá pôstna aktivita začínala odkazom na Božie slovo, krátky pokec, myšlienka/citát nejakého známeho človeka a úloha.
Úlohy boli veľmi pestré. Niektoré boli zamerané na službu druhým (ako sa zrieknuť desiaty a darovať ju bezdomovcovi…) a niektoré skôr boli o sebavýchove (ako ísť na východ slnka, prežiť deň bez sociálnych sietí…), iné boli zase viac o vzťahu k Bohu (ako ísť ráno na svätú omšu, či v -11° ísť na kalváriu na krížovú cestu).
A čo na to mladí:
„Mne sa páčilo, že každý deň bola iná aktivita a preto to bolo pestré. A potom to, že sme to spolu o tom zdieľali. Ak by som niečo robila len sama, tak by som asi o tomto čase ani nevedela, že je ešte pôst.“
„Bolo super, že aktivity boli sem tam aj spoločné (ako vítanie slnka na Slavíne). No hlavne tie časti z Písma, pomohlo mi to viac v čítaní Sv. Písma, poprípade v rozjímaní nad tým. Tiež mi to neustále pripomínalo, že ten pôst je, lebo iné roky som to ani nevnímala. Veľmi mi táto pôstna aktivita pomohla sa prekonávať (napr. vstať o 4:30), ale aj nájsť si čas v nasekanom programe (ísť na cintorín) alebo skúsiť veci do ktorých sa dlho dokopávam (napr. ísť celý deň bez MHD alebo vydržať bez telefónu).“ / Lucka
„Mne osobne sa úlohy ľahko vymýšľali, ale už keď som ich plnil aj ja, tak to už taká sranda nebola. Častokrát som si najprv zanadával a až tak sa pustil do plnenia. Ale myslím si, že to bol čas, pekný čas, či už ako pre nás stretko alebo aj individuálne.“ /Mišo
„Pre mňa boli niektoré z úloh nesplniteľné, keďže som bol pripútaný v nemocnici, ale priznávam sa, že sa mi tiež často celkom nechcelo… Na druhej strane to bolo super na hecnutie sa a prekonanie vlastnej pohodlnosti a lenivosti. Kľudne ak by bola príležitosť, tak by som bol za aj budúci rok, aby som sa mohol hecnúť na viac úloh. Takže jednoducho sa mi to ľúbilo.“ /Dominik
sr. Eva a mladí