Keď sa deje niečo zaujímavé

Vitráž
Každý pásik má svoj príbeh. Všetko sa to zlieva do jedného stredu, do centra, k Bohu. Niektorí „padajú na zadok“, keď to vidia, pre iných je to vyjadrenie saleziánskej radosti, iní sú bez slov v nemom úžase. A pre mňa je to na pohľad malý a na skúsenosť veľký dôkaz toho, aké krásne dielo sa môže vytvoriť, keď sa ľudia dokážu otvoriť nápadu toho druhého, otvoriť sa iným možnostiam, možno lepším, krajším, menej rizikovým, a niekedy aj trochu bláznivo odvážnym. A keď dokážu trpezlivo prijímať čakanie na niečo konkrétne.
O čom to vlastne točím? Aha – zapozerala som sa na čelnú stenu našej komunitnej kaplnky na Hrobákovej ulici v Bratislave a zabudla som vás uviesť do obrazu. Do tvorby nášho obrazu. Obrazu, ktorý zvýrazňuje prítomnosť zmŕtvychvstalého Krista v Eucharistii. Je to vlastne napodobenina vitráže, ktorú nám prišli 1.-3. marca namaľovať moraváčky z Karolinky Peťa a Silva. Ich zaujímavé a živé rozprávanie počas maľovania ma zaviedlo do ich kostola, v ktorom spolupracovali na tvorbe veľkej mozaiky – oni, ktoré nemali ani páru o tom, čo a ako. Tá polročná intenzívna skúsenosť tak ovplyvnila ich osobný, rodinný, duchovný aj farský život, že boli hneď pripravené povedať áno a prísť aj do Bratislavy.
Peťa na to spomína takto: „Mé pocity jsou nepopsatelné. :-) Jeli jsme do Bratislavy ve zvláštním rozpoložení- na jednu stranu natěšená na malování (tvoření všeho druhu je mou velkou zálibou) na druhou stranu obavy z nového a neobvyklého prostředí – k řádovým sestám jsme jeli poprvé. Neradi bychom nějakým způsobem narušili jejich soukromí a pod… Stres opadl po prvním telefonátu: „Slovensko zdraví Moravu!!! Zběhnu dole, mňa poznáte šak budem v hábitu.“ Sestry nás přivítaly jako umělce světového formátu. A přitom jsme se s nimi cítili jako doma. Celé čtyři dny byly naplněny láskou k Bohu a lidem. Moc mne ta práce bavila a myslím, že jsme se obohatili navzájem. Nejkrásnější pak byla sobota večer, kdy jsme seděly na židličkách, ve svatostánku pán Ježíš, osvětlený kříž a společná slovensko- česká modlidba :-)“
Silviine dojmy: „To ticho, pokoj, radost, lásku a štěstí, které jsme spolu zažívaly po dokončení bylo to úplně nejkrásnější. Měla jsem pocit, že naše srdce vzlétla vzhůru a spojila se v jedno obrovské. Každopádně kousek Vašich srdcí jsem si odvezla domů a navždy jste se staly mou součástí… :-)“
Do realizácie celej kaplnky bolo zapojených 7 ľudí – plnosť radosti a vzájomného daru.
Dodatok:
Každý lúč je originálny, každý má svoj príbeh, tak ako je originálny každý prejav Božej lásky k nám. Žiaľ, sme schopní zachytiť len určitý výsek toho, čím nás Boh zahŕňa, alebo chce zahrnúť. Kiežby sme mu nebránili vyliať na nás svoju lásku, radosť, pokoj,… ale my sa často bojíme toho kríža, ktorý tam stojí ako vstupná brána… Mária nás rada vezme za ruku – pozná tú cestu… a pozná Boha, ktorý disponuje nekonečnými možnosťami…
sr. Erika Páterková