Keď sa sestry delia o svoj dom

V komunitách sestier saleziánok na Slovensku je pondelok deň, kedy spoločne plánujú a uvažujú nad aktuálnymi témami formačného charakteru, duchovného rázu, či pastorácie mládeže. V humenskej komunite je to však aj deň, v ktorom sa stretáva skupina modlitby matiek.
Nie je to jediná skupina, ktorá sa stretáva v rámci Humenného a dokonca má svoj pôvod už viac ako rok dozadu, no vďaka kontaktom so sestrami v rámci stredajších návštev mamičiek s deťmi na materskej a túžby realizovať modlitby matiek pred Eucharistickým Kristom v kaplnke, od decembra každý pondelok 7 mamičiek  sa spája v modlitbe s jednotným úmyslom, ako vyjadruje jedna z nich:  „Tak v prvom rade som Bohu vďačná za to, že nám sestry umožnili modliť sa rovno pred Bohostánkom pretože je to veľká milosť. Modlitby matiek mi dávajú silu do každodenného prežívania. Každý deň a možno aj každú minútu sa niekde na svete modlia mamy aj za moje deti.“
Sestry z komunity  vnímajú modlitby matiek vo svojom rehoľnom dome ako kroky otvorenosti  voči potrebám rodín a zároveň detí a mladých, pretože práve aj z tejto skupiny mamičiek pravidelne sa modliacich za svoje deti, tieto ich deti prichádzajú na stretká a do oratória v SCVČ a stredisku Laura. Tak vzniká vzájomná prepojenosť  a kompaktnosť vo výchove  s možnosťou komunikovať o deťoch, konzultovať  stratégie výchovného pôsobenia a zároveň je podporená modlitbou zo všetkých strán.
„Spoločenstvo ktoré vytvárame ma obohacuje. Každá z nás má rôzne problémy, ale aj radosti a to spoločne zdieľanie je niečo nádherne. Posilňuje ma to a kedykoľvek keď niektorá z nás potrebuje modlitbu, hneď sa modlíme  a podporujeme sa navzájom. Každá z nás je iná ale pritom si uvedomujeme, že sme Bohom milované. Ďakujem Bohu za každú prežitú chvíľku v tomto spoločenstve a povzbudzujem všetky mamy aby sa modlili za svoje deti,“  podelila sa o svoje prežívanie členka skupiny modlitby matiek Anna Salanciová a tým sa zhodla s jedným z aspektov  poslania sestier saleziánok v Humennom na tento školský rok-  podporením otvorenosti pre mladých a pastoráciu rodín a prehĺbením rozmeru povolania, ktoré začína práve v tom, že sa ako osoba cítim milovaná Bohom a v tejto láske žijem to, k čomu ma On pozýva.