História a súčasnosť sestier v Bratislave na Kremnickej

Kliknite si na odkazy našich sestier v Trnave na Krížovej a Olympijskej ulici, v Dolnom Kubíne, v Šamoríne, v Dubnici nad Váhomv Bratislave Hrobákovej a v Rožňave zo srdca Zemplína- Michaloviec, ak ste sa s ich históriou a súčasnosťou ešte nezoznámili. Dnes pridávame ďalšiu komunitu priamo z hlavného mesta Slovenska, ktorá v súčasnosti slúži ako provinciálny dom sestier.

 

História

História Bratislavskej komunity na Kremnickej ulici ani zďaleka  nezačína až založením Slovenskej Vizitatórie 24.11.1991. Sestry v Bratislave bývali už aj počas rokov totality, aj keď ešte neexistovali „klasické“ komunity, to znamená, že všetky sestry pod jednou strechou aj spolu s direktorkou. Ťažko je identifikovať rok, v ktorom sem prišli prvé Dcéry Márie Pomocnice, pretože dievčatá, ktoré sa rozhodovali v povolaní nutne museli opustiť rodinu a bývať v podnájme. Či sa prvé sestry v totalite rozhodli v povolaní pred odchodom z domu alebo až po dlhšom bývaní v podnájme, ťažko určiť. Môžeme však jednoducho skonštatovať, že začiatok histórie bratislavskej komunity sa môže stotožniť so začiatkom znovu začínania v totalite.

 

Pred rokom 1950 sestry v Bratislave dom nemali, dielo sa začína až po totalite. V totalite sestry chodili v civile, pretože nikto, ani rodičia  nesmeli vedieť, že sú rehoľné sestry. Bývali v bytoch, ktoré mali väčšinou v podnájme. V týchto bytoch sa vystriedalo veľa generácií. Takmer každý rok sa menilo zložene komunity a 4-5 bytov tvorilo jednu komunitu. Direktorka bývala v jednom z bytov a navštevovala ostatné sestry. Komunita mávala častejšie stretnutia a spoločné duchovné obnovy. Spontánnym stretnutiam sestier sa nekládli medze. Aj keď apoštolát nemohol byť verejný, pracovalo sa veľa a šlo sa do hĺbky. Po 8,5 hodinovej práci v zamestnaní poobede alebo večer chodili do bytov sestier skupinky dievčat, s ktorými mali pravidelnú katechézu, hrali sa s nimi a niekedy cez víkendy chodili na výlet väčšinou do prírody, kde sa konečne dievčatá mohli vykričať. Na bytoch to totiž nebolo možné.  Cez prázdniny pre ne tiež mali pripravený duchovný program alebo výlety.

 

Po 17. novembri 1989 sa politická situácia začína pomaly meniť. Cirkev reagovala na naliehavé potreby čias a hneď zorganizovala rýchlo kurzy prípravy katechétov. Takýto kurz absolvovali od mája do júna 1990 aj sestry.  Sestry v Bratislave začali vyučovať náboženstvo na školách niektoré na plný úväzok, niektoré po pracovnom čase.  Od septembra 1991 sa im podarilo získať do správy materskú školu na Lumumbovej ulici. Pokračovalo sa aj v práci so skupinkami, ale už nie v skrytosti. Čo sa týka bývania po trojročnom hľadaní nejakého domu, ktorý by poskytol spoločnú strechu pre všetky sestry z komunity sa nič nezmenilo. Nepomohli inzerát, ani známosti a tak sa sestry zverili svojej matke Márií Pomocnici.

 

Prišiel november 1992  a osem sestier, dve postulantky a jedna aspirantka ešte stále bývajú na piatich miestach. Ale Panna Mária sa už chystá zmeniť situáciu. Jedna sestra a jedna postulantka sa vyberú na bojovú akciu v mene Panny Márie. Chcú zazvoniť do petržalských domov, či nevedia o niekom, kto predáva dom. Ešte doma sa pomodlia Zdravas a vyberú sa na lov. Po ceste sa modlia ruženec. Zazvonia do jedného domu a nič, do druhého, nie sú doma, pýtajú sa školníka v blízkej škole, ale nič. Prídu pred dom na Kremnickej ulici č. 19 a vravia si: „Skúsme tu!“ Po krátkom otáľaní, sa rozsvieti pred dverami, otvoria sa a v nich stojí mladý muž, ktorý si udivene prezerá čudnú návštevu, rehoľná sestra s nejakým doprovodom. Keď sa dozvie, že hľadajú dom, najprv ich odkáže na neďaleký dom, ktorému ale preteká strecha, je starý a veľmi drahý. Potom akoby sa v ňom čosi zlomilo, pozve ich do vnútra. Poukazuje im svoj dom s troma kúpeľňami, malými izbičkami, s veľkou halou. Akoby stvorený pre sestry. Slovo dalo slovo a je ho ochotný predať.  Asi po mesiaci 7. decembra 1992 je dom prepísaný na Inštitút dcér Márie Pomocnice. Postupne sa doň všetky sťahujú a Vianoce už oslavujú všetky spolu v novom dome, ich radosť sa nedá opísať.

 

Súčasnosť

Komunitu tvorí  osem sestier a ich pôsobenie je naozaj bohaté a široko rozmerné. Direktorka Ľubica Feňová je zároveň aj provinciálnou ekonómkou, delegátkou pre miestne stredisko saleziánov spolupracovníkov, členkou rady cirkevnej materskej škôlky M. Mazzarellovej a má dohľad nad bytom na Gercenovej 5, ktorý sestry prenajímajú vysokoškoláčkam, je s nimi v kontakte. Marta  Baňasová je provinciálna radkyňa zodpovedná za pastoráciu v provincii so všetkým, čo k tomu patrí. Je aj predsedníčka mládežníckej organizácie Laura, združenie mladých  a sprevádza dievčenské stretko. Monika Golianová je provinciálna sekretárka. Je jej zverené aj interné spravodajstvo „Vnútorné správy FMA“ pre saleziánsku rodinu, biblické kurzy pre mladých „Emauzy“ a tiež realizuje stretnutia o Svätom písme pre dievčatá vo fáze overovania povolania v Dolnom Kubíne. Andrea Miklovičová rada robí práce v dome a v záhrade, varí, chystá ubytovanie pre hostí a popri tom sa venuje umeleckej tvorbe.

 

Ďalšími sestrami v komunite sú Valéria Molnárová, ktorá je na dôchodku a pomáha provinciálnej ekonómke, zároveň sa stará o chorého brata v Dlhej nad Váhom. Mária Nagyová je riaditeľka ústredia Laury, združenia mladých, no zároveň učí na Spojenej škole sv. Rodiny na Gercenova matematiku  a je aj triedna učiteľka. K jej službám patrí aj členstvo v tíme Emauzy, Mediálna škola s organizačným zabezpečením kurzov a je členka pastoračného tímu provincie. Pripravuje tiež detí na 1. sväté prijímanie, sprevádza tri dievčenské stretká, animátorov vo farnosti a je členka víziového tímu miestneho strediska Domky. Daniela Somorová učí náboženskú výchovu na Spojenej škole sv. Rodiny na Gercenovej a pomáha rodičom. Posledná sestra Helena Šlenkerová je ekonómka komunity, má na starosti projekty, fundraising a čiastočne PR provincie, vedie účtovníctvo provincie, komunikuje  s ekonómkami komunít. Je štatutárka miestneho strediska  Laury, koordinuje stretká a podujatia, sprevádza animátorky a dve dievčenské  stretká. Venuje sa administratíve, účtovníctvu a PR strediska. Na gymnáziu na Einsteinovej učí náboženskú výchovu. Je školiteľkou Školy pre animátorov a členkou farskej rady.

 

V provinciálnom dome býva aj provinciálna predstavená saleziánok Monika Skalová, ktorá ak nie je na cestách, či na vizitáciách jednotlivých komunít provincie po celom Slovensku, rada je súčasťou komunity v provinciálnom dome.

 

Ľubica Feňová, Helena Šlenkerová

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk