Obrátiť sa a premeniť

O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrah do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo.  Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.  Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“  Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“  Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ Mt 17, 1-9

 

Udalosť z nedeľného evanjelia sa podľa Matúša udiala bezprostredne po Ježišovej predpovedi o jeho utrpení, ktorú najmä Peter nijako nevedel stráviť. Zdá sa, že ho celkom vyviedla z rovnováhy, lebo aj na hore premenenia znova triafa vedľa. No Ježiš, napriek tomu, že ho v predchádzajúcich veršoch rázne napomenul, berie ho so sebou v trojici najbližších apoštolov. Petrovi zrejme napomenutie zatiaľ nepomohlo, lebo chce v bezpečí vysokej hory stavať stánky – ďaleko od Jeruzalema, miesta Ježišom predpovedaného utrpenia. Ešte nepochopil premenenie ako potvrdenie Ježišovej ochoty voči Otcovi, že chce dovŕšiť svoju cestu bolestným utrpením, ani ako posilu vo viere v neho pre seba a najbližších učeníkov. Bude panikáriť, kým jeho myseľ i srdce neočistia slzy úprimnej ľútosti v deň jeho umučenia.

 

Ani v najhlbšej samote a intimite Ježiš nechcel, aby sa jeho učeníci uzatvárali do akejsi falošnej intimity. Vovádza ich do spoločenstva s dejinami spásy i s nebom, a to prostredníctvom Mojžiša a Eliáša, ako ich napovedá aj posledná prorocká kniha Starého zákona na prahu Nového: „Spomeňte si, na zákon môjho sluhu Mojžiša, ktorý som mu uložil na Horebe pre celý Izrael, na príkazy a nariadenia.  Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, skôr než príde Pánov deň, veľký a hrozný.  A obráti srdce otcov k synom a srdce synov k ich otcom, aby som neprišiel a neudrel zem kliatbou“ (Mal 3,22-24).

 

Možno i my sa spolu s Petrom cítime niekedy aj nadlho vytočení, akoby mimo. Nedarí sa nám trafiť do toho, čo od nás chce Boh. A predsa nás Ježiš nikdy neodmieta. Naopak, vedie nás do samoty s ním a s najbližšími, aby sme počúvaním jeho slova nadobudli novú rovnováhu, a tak sa nielen obrátili, ale aj premenili.

 

Sr. Dáša

Foto: Hermon, Tábor

Inštitút dcér Márie Pomocnice
Kremnická 17, 851 01 Bratislava
Slovensko, Európa
00421 263 814 955
slkfma@nextra.sk
IČO: 00677728
Číslo účtu: SK 80 7500 0000 0040 0786 8759
Inštitút Dcér Márie Pomocnice spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na www.gdpr.kbs.sk